Desať neprávd o záškoláctve

ZOZNAM ZAKLADNYCH PROBLEMOV (MLADEZ) >>  Desať neprávd o záškoláctve

1. Záškolákmi sú predovšetkým deti lenivé, ktorým vyhovuje záhaľčivý spôsob života. Nie je to tak, záškoláci sú naopak často fyzicky zruční a pracovití, sú však citovo neistí a majú skúsenosť so školskou neúspešnosťou.



2. Hlavným dôvodom záškoláctva je nezáujem žiakov o vzdelávanie. Výskumy ukazujú, že nezáujem o vyučovanie je až druhým z uvádzaných dôvodov, temer každý tretí záškolák však uvádza ako dôvod strach z nesplnených školských povinností.



3. Záškoláctvo má predovšetkým skupinový charakter a je spojené s túlaním sa po vonku. Päťkrát častejšie trávia záškoláci čas doma ako vonku či v meste. Približne len asi šestina záškolákov trávi svoj čas s kamarátmi.



4. Nám sa to nemôže stať! Záškoláctvo sa môže objaviť v každej rodine. Aj v tej "dobrej"!



5. Záškoláctvo sa dramatizuje, bolo tu vždy. Bolo tu, ale za posledných 15 rokov sa zvýšila tolerancia voči neplneniu (nielen školských) povinností detí, znížila sa kontrola (napr. policajtmi) záškoláctva a stúpol počet neospravedlnených aj ospravedlnených hodín.



6. Záškoláctvo je spojené s nižším intelektom žiakov. Je pravda, že najnižšie záškoláctvo je na osemročných gymnáziách, čo je však skupina s výraznou motiváciou vzdelávať sa. Pokiaľ ide o počet záškolákov, je nízke záškoláctvo aj v špeciálnych základných školách, kde nároky nielen odpovedajú schopnostiam žiakov, ale pozitívne hodnotenie žiaka nie je spojené len so školskou výkonnosťou.



7. Na vine sú si záškoláci predovšetkým sami. Záškoláci pochádzajú častejšie z neúplných ako úplných rodín, z rodín nefunkčných ako funkčných. Na tieto skutočnosti nemajú záškoláci dosah. Ide často o emocionálne a sociálne narušené deti bez primeraného rodinného zázemia.



8. Záškoláctvo sa temer vždy odhalí a je spojené s "výchovnými" opatreniami. Záškoláci majú pomerne často opačnú skúsenosť. Každý dvanásty uvádza, že sa na jeho záškoláctvo vôbec neprišlo a temer každý tretí tvrdí, že sa následne po neospravedlnenej absencii nič neudialo.



9. Najúčinnejším prostriedkom pri riešení záškoláctvu je dôsledná kontrola záškolákov a potrestanie ich záškoláctva. Ani samotná kontrola (či dokonca priame dovedenie dieťaťa do školy), ani samotný trest nebývajú účinným riešením, pretože nie sú zamerané na príčiny záškoláctva.



10. Škola robí čo môže. "Na ťahu" sú iní (rodičia, deti, sociálny kurátor, polícia). Niektorí odborníci tvrdia, že až tretina záškoláctva súvisí priamo s klímou v škole, so správaním sa spolužiakov a neprofesionálnym fungovaním pedagógov. Na školskú klímu nemajú dosah a nezmenia ju ani policajti, ani sociálny kurátori.