Ako sa správa dieťa v doprave a cestnej premávke?

Kurzy >>  Ako sa správa dieťa v doprave a cestnej premávke?

Tabuľka 1.: Obdobia duševného vývinu

Z hľadiska efektívnej prevencie detskej úrazovosti na cestách a v cestnej doprave, sa budeme bližšie venovať trom vývinovým obdobiam. Ide o vývinové obdobia predškolského veku a mladšieho s stredného školského veku.

Predškolský vek (3 – 6):

V predškolskom veku sa intenzívne rozvíjajú všetky poznávacie procesy, tieto procesy však nie sú na úrovni dospelého človeka. Pri všetkých poznávacích procesoch prejavuje dieťa osobitné charakteristické znaky, zodpovedajúce vyspelosti jeho nervovej sústavy. Prejavuje sa to v nedostatočnej analýze podnetov, ktoré doliehajú na zmysly dieťaťa. Preto sú vnemy nejasné a odraz skutočnosti vo vedomí dieťaťa nie je celkom presný. Najmä v oblasti zrakového vnímania je pre tento vek typická veľká nepresnosť a slabá pestrosť vnemov. Trojročné dieťa nepozná viac ako 3 – 4 základné farby, t. j. červenú, zelenú, modrú a žltú. V šiestich rokoch už rozoznáva aj doplnkové farby a aj jemnejšie farebné odtiene. Dieťa v tomto vývinovom období má tendenciu preceňovať okolitý priestor čo do veľkosti – záhrada, ulica alebo miestnosť sa mu zdajú oveľa väčšie a širšie ako dospelému. Ďalším typickým znakom je, že dieťa nevníma v znázornenom priestore tretí rozmer – hĺbku. Preto aj obrázky nakreslené v perspektíve vníma ako dvojrozmerné a samo znázorňuje skutočnosť plošne.

Vnímanie času spôsobuje dieťaťu v tomto období veľké ťažkosti. Dieťa má sklon preceňovať časové úseky. Dni sa mu zdajú byť oveľa dlhšie a dospelí sa zdajú byť starší. Správne vnímanie času sa s vekom zdokonaľuje. Dieťa v predškolskom veku prežíva svoje vnemy osobitným spôsobom. Nielenže vníma predovšetkým to, čo ho citovo zaujme, ale svoje citové zaujatie pre veci vyjadruje aj navonok. Nikdy nevníma pasívne, ale do tohto procesu zapája celú svoju bytosť. Vnímanie dieťaťa v tomto veku závisí aj od stavu a funkcie jeho zmyslových orgánov. V tejto oblasti sa môžu u dieťaťa vyskytovať doposiaľ neodhalené poruchy, takže výsledkom môžu byť neúplné a nepresné obrazy skutočnosti v jeho vedomí. Z najbežnejších porúch spomenieme napr. krátkozrakosť, ďalekozrakosť, farbosleposť, nedoslýchavosť a pod. No ani u detí s normálne vyvinutými a fungujúcimi zmyslami neprebieha funkcia vnímania vždy rovnako úspešne. Stačí, ak sa nervová sústava oslabí chorobou, alebo momentálne vyčerpá po intenzívnej činnosti a vnímavosť dieťaťa sa veľmi zníži. A treba mať na pamäti aj to, že medzi jednotlivými deťmi sa vo vnímavosti vyskytujú veľké rozdiely.

Dieťa v tomto veku si oveľa lepšie zapamätá bezprostredné zážitky ako slová. Napríklad všeobecné poúčanie o tom, že na ulici si treba dávať pozor, že treba chodiť opatrne, nie je pre pamäť dieťaťa dosť konkrétne a názorné. Materiál, ktorý si má dieťa zapamätať, musí pôsobiť dosť citovo.

V predškolskom veku sa postupne zdokonaľujú nielen psychické procesy, ale mení sa celá stavba a štruktúra detskej psychiky. Dieťa sa začína formovať ako osobnosť. Do správania dieťaťa významne zasahuje najmä sebavedomie a vôľa. Dieťa si vytyčuje bližšie i vzdialenejšie ciele konania, ale vie už v istej miere aj ovládať vlastné impulzy konania. Nerobí už v každej chvíli len to, čo sa mu práve chce. na čo má chuť, čo ho zaujíma, ale učí sa premáhať, prispôsobovať a podriaďovať sa. Stáva sa disciplinovanejšie vo všetkých prejavoch k dospelým aj k vrstovníkom.

Mladší školský vek (6 – 10):

Škola v tomto vývinovom období mení dovtedajší spôsob života dieťaťa a vstup do nej je jedným z najdôležitejších vývinových medzníkov. Škola vnáša systém a poriadok do organizácie života dieťaťa, do spôsobu získavania poznatkov a vymedzuje požiadavky aj na jeho správanie. Jeho vnímanie v tomto období sa opiera o čoraz dokonalejšiu a presnejšiu činnosť všetkých zmyslových orgánov a o bohatšiu skúsenosť dieťaťa. Aj napriek dosiahnutým pokrokom je však vnímanie v mladšom školskom veku aj naďalej v porovnaní so staršími deťmi ešte veľmi subjektívne a citovo ovplyvnené. Dieťa často skresľuje vlastné vnemy pod dojmov bezprostredných citových zážitkov alebo záujmov. Dieťa už nevystačí s mimovoľnou pozornosťou, ale čoraz viac a intenzívnejšie sa musí samo pričiňovať o to, aby prekonalo momentálne živelné pohnútky a sústredilo sa na to, čo sa od neho žiada. Vzrastá rozsah a stálosť pozornosti. Súčasne vzrastá rozsah a trvanlivosť pamäti a čoraz viac sa uplatňuje logická pamäť popri pamäti mechanickej.

Aj keď rozvoj myslenia pomáha dieťaťu v tomto období chápať vzťahy medzi javmi skutočnosti, predsa len pre jeho myslenie ostáva charakteristickou črtou veľká konkrétnosť a názornosť. Dieťa myslí v predstavách, vyplývajúcich z reálnej skúsenosti.

Aj keď narastajúca sebadisciplína mu v tomto vývinovom období umožňuje utlmovať vonkajší výraz citov, predsa len ešte nedokáže v plnej miere ovládať citovú impulzívnosť.

Celkové založenie osobnosti dieťaťa v tomto veku je extrovertované, zamerané navonok na prostredie, ktorého ovplyvňuje.

Stredný školský vek (10 – 14):

Toto vývinové obdobie nazývame aj predpubertou, pretože predchádza pohlavnému dozretiu. V tomto období sa naznačujú zmeny, ktoré sa výrazne prejavia až v puberte. Mení sa predovšetkým telesný vzhľad dieťaťa a čiastočne jeho správanie. Mení sa vzťah dieťaťa k sebe samému, k rodičom k škole, aj k inému pohlaviu. Dochádza k zmene proporcionality jednotlivých častí organizmu. Narušená je pohybová koordinácia, deti nevedia „ čo s rukami – nohami robiť.“ Charakteristický je telesný a duševný nepokoj, ktorý sa často prejavuje v hlučnom správaní.

Vekové zvláštnosti a riziká:

Je nepochybné, že správanie sa dieťaťa orientované na bezpečnosť závisí na telesných a duševných vlastnostiach a schopnostiach, ktoré sa ale od detstva vyvíjajú postupne. K úlohám detských lekárov, učiteľov a ďalších odborníkov pracujúcich v oblasti starostlivosti o dieťa patrí umožniť rodičom získať vedomie o nebezpečenstvách, ktoré hrozia dieťaťu určitej vekovej kategórie.

U malých detí až do 7 rokov prevláda egocentrické myslenie a dieťa sa domnieva, že jeho vlastné vnemy sú prenášané na ostatné osoby. Ako príklad môže poslúžiť situácia, keď dieťa vidí prichádzať auto a je presvedčené, že vodič ho tiež spozoroval, aj keď je schované za hustým kríkom.

Tiež schopnosť hĺbkového stereoskopického videnia, ktorá sa vyvíja až od 10 rokov, je príčinou vysokého počtu chybných odhadov vzdialenosti. Výsledkom je skutočnosť, že dieťa považuje veľké autá za bližšie a malé za vzdialenejšie. Deti tiež zle odhadujú rýchlosť idúceho auta a nedokážu bezpečne odlíšiť stojace auto od idúceho.

Zorné pole je u detí zúžené asi o 30 % oproti dospelým, čo znamená, že mnohé nebezpečenstvá, ktoré vidí dospelý, nie sú pre dieťa vôbec viditeľné.

Reakčný čas (t.j. čas, za ktorý dieťa začne na nebezpečenstvo reagovať) je napr. u 5ročného dieťaťa v porovnaní s dospelým až dvojnásobná. Navyše u dievčat je tento čas dlhší než u chlapcov. To vysvetľuje, prečo dieťa napr. vybehne za loptou do vozovky s relatívnym oneskorením, čo u vodiča prichádzajúceho vozidla vzbudí pocit, že dieťa auto videlo a zostalo stáť.

Taktiež schopnosť sluchového vnímania je u dieťaťa znížená asi o 10 dB v porovnání s dospelým jedincom.

Ťažisko tela je v detskom veku umiestnené výrazne vyššie než u dospelého, čo je jedným z dôvodov, prečo dieťa ľahšie stráca rovnováhu a častejšie padá.

V logickom myslení, postrehu, sústredení a v predvídaní nebezpečenstva sa deti priblížia dospelým až po 12. roku veku. Úrazom sú ohrozené najmä deti hyperkinetické, hyperaktívne, agresivne, vystavené stresu nebo veľkej duševnej záťaži.

Dôležité je, aby sme pri výchove dieťaťa nezamieňali opatrnosť so strachom. Strach totiž často vede k váhavému, nekoncentrovanému, neistému správaniu, ktoré riziko úrazu zvyšuje a je typické pre deti, ktoré sú práve úrazom často postihnuté. Stále je treba mať na pamäti, že detská fantázia je nevyčerpatelná a ako zdroj rizík nemá hranice.

Autor: PhDr. Štefan Matula, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie