Prevencia kriminality detí

Kurzy >>  Prevencia kriminality detí

Nebezpečný internet

V škole nás učili, aké riziká prináša písanie cez internet s cudzími osobami a osobné stretnutie s takýmito ľuďmi. Rodičia mi veľakrát hovorili, že hľadanie nových kamarátov cez internet nie je bezpečné a spoľahlivé. Človek na internete môže beztrestne písať klamstvá a zahrávať sa s dôverčivými ľuďmi. Bola som hrdinkou a nepočúvala som slová skúsených a rozumných rodičov a učiteľov. Naivne som si myslela, že mne sa nemôže nič stať. Jéééj, aká naivka som len bola! Dnes už ale viem, že slová rodičov a učiteľov sú vypovedané pre moje dobro. Preto ich pozorne počúvam a riadim sa dobre mienenými radami a odporúčaniami. Škoda, že som ich nepočúvala hneď, bola by som opatrnejšia a nemusela som zažiť to, z čoho mi ešte aj dnes behajú zimomriavky po tele.

Bola som tretiačkou na základnej škole a voľný čas som si krátila četovaním na internete a hľadaním nových priateľov. Písala som si s niekoľkými chlapcami a dievčatami. Najradšej som si však četovala s jedným chlapcom. Volal sa Peter, napísal mi, že je žiak piateho ročníka na základnej škole a býva ďaleko odo mňa. Ako prvý mi poslal svoje fotografie. Bol rozumný a chápavý, preto sme si písali každý deň. Tešila som sa, že konečne mám skutočného kamaráta, ktorý jediný ma vie pochopiť. Zdôverovala som sa mu so všetkým. Písala som mu o mojich pocitoch, zážitkoch, túžbach. Ale aj o veciach, ktoré by mali v prvom rade vedieť moji rodičia. Dnes sa hanbím, že som uprednostnila cudzieho človeka pred rodičmi. Po krátkej dobe o mne vedel všetko. Vedel, aká som, kde bývam, ako sa volajú moji rodičia, kde pracujú, akých mám súrodencov, kam chodím do školy, na aké krúžky, poznal aj všetkých mojich najlepších kamarátov. To však nie je všetko. Posielala som mu aj svoje fotografie.

Jedného pochmúrneho daždivého jesenného dňa ma cestou domov po mene oslovil jeden dospelý pán. Povedal, že je otcov kolega z práce a pokračoval: „Otec mal úraz pri zatepľovaní bytovky na Zvolenskej ulici, pošmykol sa a spadol z lešenia. Odviezli ho do nemocnice, jeho stav je vážny. Sme dobrí kamaráti a preto ma poslal po teba, aby som ťa priviezol do nemocnice“. Keď som sa dozvedela, čo sa stalo otcovi, veľmi som sa zľakla. Neznámy pán vyzeral veľmi presvedčivo. Hovoril pokojne, bol ku mne milý a vedel veľa veci o mne a mojej rodine. Tak som bez váhania nastúpila do jeho auta.

Vybrala som si svoj telefón a hneď som išla volať mame. Chcela som zistiť, či už vie, čo sa stalo otcovi. Muž mi vytrhol mobil z ruky, že nikam nebudem volať. Na jeho ostrý hlas a zlý pohľad asi nikdy nezabudnem. Zovrelo mi hrdlo a nevydala som ani hláska. Auto uháňalo von z mesta a ja som si uvedomila, že je zle. Snažila som sa upokojiť a rozmýšľala som, čo urobiť. Uvedomila som si, že jediná možnosť ako sa zachrániť je dostať sa von z auta. Ako schválne na všetkých svetelných križovatkách svietila zelená a môj únosca nemusel zastaviť. Všimla som si, že dvere sú zamknuté. Vyšli sme von z mesta. Kúsok ďalej, našťastie pre mňa, bola autonehoda. Policajti riadili dopravu. Muž ma pevne chytil za ľavú ruku, aby som sa nemohla pohnúť a prikázal mi ticho sedieť. Ako sme prechádzali okolo policajtov, pravou rukou sa mi podarilo zatlačiť ovládací gombík na otváranie okna a zakričala som o pomoc. Začala sa naháňačka na život a na smrť. Ako v akčnom filme. Môj život visel na vlásku! Našťastie sa policajtom podarilo auto, v ktorom som sa viezla, zastaviť. Policajti okamžite môjho únoscu zadržali. Vystrašená som povedala, čo sa mi stalo. Policajným vyšetrovaním sa zistilo, prečo si muž vystriehol práve mňa. Bol to človek, ktorý sa na internete vydával za piataka Petra, a takto si hľadal svoje obete. Neskôr som sa dozvedela, že to bol nebezpečný muž, ktorý zneužíval mladé dievčatá. Mala som veľké šťastie, že to takto skončilo. Po tejto zlej skúsenosti si vážim kamarátov, ktorých mám okolo seba. Kamarátstvo je predovšetkým úprimnosť a dôvera. Toto internetové priateľstvá neumožňujú. Človek na internete z dôvodu svojej bezpečnosti nesmie napísať o sebe nič osobné. Buďte na internete pri četovaní veľmi opatrní. Ak sa rozhodnete pre stretnutie s cudzou osobou z internetu, vždy treba ísť v sprievode niekoho ďalšieho, najlepšie rodiča. Ide o cudzích ľudí, ktorí môžu byť veľmi nebezpeční.

Internet môže byť aj nebezpečný, preto:

• na internete nezverejňujem a nikomu neposielam svoju adresu, ani telefónne číslo. Neviem, kto sa skrýva za obrazovkou počítača
  
  
• neznámym neprezrádzam svoj vek a neposielam im cez internet svoje fotografie
  
  
• na neslušné, hrubé a vulgárne e-maily neodpovedám a informujem o tom blízku osobu, ako napríklad rodiča, učiteľa a podobne
  
  
• nikomu nedávam svoje heslo do počítača
  
  
• neverím každej informácii, ktorú nájdem na internete
  
  
• keď sa mi nejaký obrázok nepáči, opustím webovú stránku
  
  
• pri četovaní nezabúdam, že nikdy neviem, kto je na druhej strane. Uvedomujem si, že nemusí byť všetko pravdivé, čo mi napíše
  
  
• na stretnutie s osobou, s ktorou som sa zoznámil cez internet, idem vždy v sprievode rodiča
  
  
• na internetových stránkach neumiestňujem svoje fotografie, napríklad v plavkách
  
  
• na stránkach neumiestňujem fotografie, na ktorých sú zábery nášho bytu či domu, najmä ak by sa z nich dalo zistiť, kde bývam