Millennium 000
AVT Bavaria
Helios Slovakia
Kancelária WHO na Slovensku
Kurzy
otestujte sa!

Metodika pre 2. stupeň ZŠ - právne povedomie

Prevencia kriminality >>  Metodika pre 2. stupeň ZŠ - právne povedomie

Trestná činnosť mladistvých osôb

Mladistvý páchateľ je osoba, ktorá spáchala trestný čin po dovŕšení 14. roku života a neprekročila fyzický vek 18 rokov. Podľa Trestného zákona je mladistvá osoba trestne zodpovedná, pričom sa na ňu vzťahujú osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých. Trestné činy spáchané mladistvými osobami nazývame kriminalitou mladistvých.

Teda mladiství páchatelia sú:

  • osoby od 14 do 18 rokov,
  • na takej fyzickej, rozumovej a psychickej úrovni, že dokážu rozlíšiť nebezpečenstvo a dôsledky svojich činov a sú teda za ne trestne zodpovední,
  • môže im byť nariadená ochranná ústavná výchova alebo uložený trest,

Na tieto osoby sa však vzťahujú osobitné ustanovenia:

  • mladistvým sú súdom ukladané väčšinou podmienečné tresty, len výnimočne nepodmienečné tresty odňatia slobody,
  • tresty sa ukladajú maximálne v polovičnej výške a aj výkon trestu sa riadi osobitnými predpismi (pričom horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky),
  • mladiství, na rozdiel od dospelého, musia mať vždy obhajcu.

DELIKVENCIA MALOLETÝCH A KRIMINALITA MLADISTVÝCH

Prípady z oficiálnych policajných a súdnych záznamov nekompromisne potvrdzujú, že mládež sa každý rok podieľa na kriminálnej činnosti. Pre ilustráciu sme z EŠSK vybrali informácie konkrétne pre rok 2011, kedy v SR bolo spáchaných 95 252 trestných činov (z toho bolo objasnených 46 725 trestných činov, čo predstavuje 49,05 % objasnenosť). Podiel maloletých páchateľov na celkovej objasnenej kriminalite bol takmer 3 % a mladistvých takmer 10 %. Posledných 15 rokov sa podiel páchateľov z radov mládeže (vo veku od 6 do 18 rokov) pohyboval v rozmedzí od 20 % po súčasných 15 %, čo je spôsobené prevažne poklesom populácia a vo veľmi malej miere poklesom počtu činov inak trestných spáchaných maloletými, či trestných činov spáchaných mladistvými.

Keďže sa kriminalita dokázateľne týka aj mládeže, zaujímalo nás, akú trestnú činnosť vlastne páchajú. Ide predovšetkým o tieto druhy kriminality:

– majetková kriminalita
– násilná kriminalita
– mravnostná kriminalita
– drogová kriminalita

Majetková kriminalita (MK)

Podiel trestných činov spáchaných páchateľmi z radov mládeže (MK 6-18) na objasnenej majetkovej trestnej činnosti v SR v období rokov 1995 až 2010 postupne klesal zo 44 % na 31 %, t. j. každý tretí trestný čin objasnenej majetkovej kriminality spáchala osoba vo veku od 6 do 18 rokov.

Zastúpenie majetkových činov inak trestných spáchaných maloletými (MK 6-14/15) na majetkovej kriminalite mládeže sa pohybovalo na hranici 20,35 %, pričom podiel trestných činov spáchaných mladistvými (MK 14/15-18) predstavoval 80 %, t. j. jednu pätinu všetkých trestných činov majetkovej povahy spáchaných mládežou majú na svedomí maloleté osoby a zvyšné štyri pätiny mladiství páchatelia.

Majetkovú kriminalitu páchajú mladiství tým, že často odsudzujú predmety, ktoré potrebujú alebo sa im len jednoducho páčia. Najčastejšie ide o krádeže (najčastejšie krádeže v bytoch, krádeže motorových vozidiel a krádeže veci a súčiastok z áut). Objektmi napadnutia pri krádežiach vlámaním sú najčastejšie byty, reštaurácie, obchody, školy, pivnice a víkendové chaty a chalupy. U maloletých páchateľov ide najčastejšie o vreckové krádeže, krádeže v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy a krádeže vecí a súčiastok z áut. Samozrejme nie sú im cudzie ani krádeže vlámaním do bytov a obchodov a výkladov. Pri krádežiach môže ísť o snahu rýchleho zisku finančných prostriedkov na zakúpenie si, napr. drogy.

Maloletým a mladistvým nie je cudzie ani páchanie, napríklad trestného činu Poškodzovanie cudzej veci: § 245

Vandalizmus je v súvislosti s graffiti najčastejšie skloňovaným slovom. Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., označuje všetky graffiti mimo oficiálne vyhradených miest a zároveň vymedzuje možné tresty (pri veľkom poškodení môže writer „vyfasovať“ až desať rokov). Sprejeri sú za svoje činy , aj tie vandalské, právne zodpovední.

Poškodzovanie cudzej veci postriekaním, maľovaním, popísaním farbou sa považuje za protizákonnú činnosť s nemalými sankciami. Uprednostňuje a aj využíva sa systém verejnoprospešných prác, v ktorom delikventi s prostriedkami mesta napravia škody, ktoré oni alebo iní spôsobili na ulici.

Často sa dopúšťajú aj páchania trestných činov neoprávneným používaním motorového vozidla § 216.

Násilná kriminalita (NK)

Násilná kriminalita páchaná mládežou (NK 6-18) predstavuje 13 % až 16 % z celkovej objasnenej násilnej kriminality , t. j. každý 8. objasnený násilný trestný čin spáchali osoby vo veku od 6 do 18 rokov.

Najfrekventovanejšími násilnými trestnými činmi sú úmyselné ublíženia na zdraví, lúpeže a násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, trestné činy s rasovým motívom. Nezanedbateľným nie je ani trestný čin vraždy. Každý rok je spáchaných mladistvými 7 až 8 trestných činov vraždy a maloletým páchateľom 1 čin inak trestný vraždy.

Množstvo prípadov násilia páchaných maloletými a mladistvými páchateľmi sa vyskytuje v školských kolektívoch alebo v internátoch. Medzi žiakmi rastie verbálna aj fyzická agresia - ako napr. ironické poznámky, nadávky, bitky, ničenie školských vecí spolužiakom, kopanie, fackovanie, vyhrážanie, atď. Istým druhom agresie je aj šikanovanie, pri ktorom brutalita a cynickosť konania presahuje v mnohých prípadoch hranice ľudského chápania. Odhaľovanie tejto trestnej činnosti je sťažené, nakoľko poškodení zo strachu pred pomstou odmietajú vypovedať.

Z hľadiska Zákon č.300/2005 Z.Z.. Trestného zákona, môže šikanovanie žiakov napĺňať i skutkovú podstatu trestných činov.

Šikanovanie je akékoľvek správanie, ktorého zámerom je ublížiť, ponížiť alebo zastrašiť človeka alebo skupinu ľudí.

Šikanovanie zahŕňa v sebe vyhrážanie, zastrašovanie, ovládanie, urážanie, sarkazmus, zosmiešňovanie, nadávanie, prílišné zámerné preháňanie osoby, kladenie jej prekážok, násilné ponižujúce správanie voči nej alebo jej týranie zo strany jednotlivca alebo skupiny, spravidla ak sa táto osoba nemôže tejto situácii vyhnúť a nie je schopná sa jej účinne brániť. Pri šikanovaní nemusí ísť nevyhnutne o použitie sily, fyzické násilie a bitie. Môže mať slovnú formu a môže ísť o citové šikanovanie (vydieranie). Pre šikanovanie je typický nepomer síl medzi páchateľom a obeťou, častá pasivita a bezmocnosť obete. Šikanované sú spravidla osoby slabšie, menej informované či akokoľvek výraznejšie odlišné. V niektorých prípadoch to môže byť dobre premyslené konanie. Šikanovanie môže zanechať na obeti vážne dlhodobé následky.

Vydieranie vymedzuje § 189 ako trestný čin, ktorého sa dopúšťa ten, "kto iného násilím, hrozbou násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel." Páchateľ tohto trestného činu sa potresce odňatím slobody až na šesť rokov (§189 odst.1).

Mravnostná kriminalita (MrK)

Mravnostná kriminalita (MrK 6-18) páchaná mládežou predstavuje približne 35 % podiel z celkového počtu objasnených mravnostných trestných činov v období posledných desiatich rokov, t. j. viac ako 1/3 všetkých objasnených trestných činov z tejto skupiny kriminality spáchali páchatelia vo veku od 6 do 18 rokov.

Mravnostnými trestnými činmi sú trestné činy znásilnenia, pohlavné zneužitia a obchodovanie s ľuďmi (aj obchodovanie s deťmi).

Pohlavné zneužívania páchané mladistvými vyplývajú predovšetkým zo spôsobu využívania voľného času, ktorý využívajú v rôznych nelegálnych kluboch a v rámci neformálnych skupín. Často tejto trestnej činnosti predchádza požitie alkoholu alebo drog. Mnoho z týchto prípadov sa odhalí, až na základe nežiaduceho tehotenstva, resp. získania pohlavnej choroby poškodených dievčat.

Osoby maloleté ale aj osoby mladistvé sa dopúšťajú ďalej aj páchania kriminality (trestnej činnosti) označovanej aj ako zostávajúca kriminalita, drogová kriminalita.

Zostávajúca kriminalita

Ide o trestné činy, ktoré nemožno zaradiť do žiadnej z predchádzajúcich kategórií, výtržníctvo, požiare a výbuchy, marenie výkonu úradného rozhodnutia, šírenie toxikománie, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, útok na verejného činiteľa.

Osoby maloleté spáchali v roku 2010 spolu 57 činov inak trestných a mladiství 183 TČ výtržníctva, pričom ich podiel na celkových objasnených trestných činoch výtržníctva predstavoval viac ako 21 %.

Trestných činov klasifikovaných ako požiare a výbuchy bolo v roku 2010 spolu evidovaných 577 a objasnených bolo 45, pričom podiel maloletých a mladistvých na uvedených objasnených trestných činoch predstavoval 24,4 %. Maloletí pritom spáchali o 1 čin inak trestný viac ako mladiství.

Drogová kriminalita

Drogy sú významným kriminogénnym faktorom ovplyvňujúcim celkový vývoj trestných činov. Pravidelné užívanie drog, závislosť od nich dokážu v človeku vypestovať také sklony, ktoré sa vplyvom rôznych na pohľad malicherných situácií môžu stať motívom spáchania závažných trestných činov. Najčastejšie sa vyskytujúcim problémom v súvislosti s drogami sú útoky narkomanov proti majetku. Ak narkoman používa vlastné, resp. rodinné prostriedky, je problém len v rámci tejto rodiny. Celospoločenský problém nastáva, keď sa tieto zdroje vyčerpajú a narkoman je nútený získavať financie z iných, preňho ľubovoľných zdrojov. V takýchto prípadoch sa nezastaví pred bytovými krádežami, krádežami vecí z motorových vozidiel, v obchodoch a pod. Je známe, že predaj takto získaných vecí realizuje často hlboko pod cenu. Drogovo závislé osoby sa dopúšťajú aj inej ako majetkovej trestnej činnosti, ako napr. výtržníctvo, ublíženie na zdraví, domáce násilie a pod..

Drogová kriminalita súvisí s preukázaním trestnej činnosti (§§ 171 a 172 TZ) nedovolená výroba a držanie omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi a prechovávania predmetov určených na nedovolenú výrobu, ale aj trestná činnosť spáchaná pod vplyvom drogy ako aj trestná činnosť spáchaná za účelom získania prostriedkov na zakúpenie si drogy.

Maloletí spáchali v roku 2010 spolu 24 činov inak trestných súvisiacich s drogovou kriminalitou a mladiství 145 TČ. Podiel maloletých a mladistvých na objasnenej drogovej kriminalite predstavoval takmer 12%. (Mladí ľudia si neuvedomujú, že už držba 1 až 3 jednorazových dávok je klasifikovaná ako trestný čin § 171 TZ ods. 1.).

Ostatná kriminalita

Do tohto druhu kriminality sú zaradené predovšetkým tieto trestné činy: dopravné nehody (cestné), ohrozovanie pod vplyvom návykových látok (opilstvo), týranie zvierat atď.

Maloleté osoby sa dopustili v roku 2009 spolu 30 činov inak trestných klasifikovaných ako ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, čo predstavovalo podiel na týchto objasnených trestných činoch viac ako 3 %. V roku 2010 maloletí nespáchali ani jeden uvedený čin inak trestný a mladiství spáchali v roku 2010 len 1 uvedený trestný čin.

Týranie zvierat a ich utýrania na smrť mladými ľuďmi či dokonca deťmi nie je ničím zvláštnym. Svoju krutosť páchatelia ešte znásobujú tým, že svoje činy nahrávajú a publikujú na internete, teda mieste verejne dostupnom. Účelom ich konania je zábava a demonštrácia sily voči tým, ktorí sa nemôžu brániť, ale i podnecovanie a navádzanie ostatných na túto trestnú činnosť. Internet ako priestor verejne prístupný bez vekového obmedzenia sa stáva dejiskom verejnej prezentácie a demonštrácie závažnej trestnej činnosti. Platná úprava (§378 TZ) umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dobu 1 roka, (v prípade, že zvlášť závažným spôsobom utýra viac zvierat, prípadne utýra zviera na mieste prístupnom verejnosti, alebo na zvierati osobitne chránenom zákonom je možné uložiť páchateľovi trest na šesť mesiacov až tri roky).

Pre maloletých, no predovšetkým mladistvých páchateľov je charakteristické aj páchanie trestných činov charakterizovaných ako extrémizmus, ktoré zahŕňajú páchanie predovšetkým skupiny trestných činov akými sú:

  • podpora a propagácia skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd (§ 421, § 422),
  • hanobenie národa, rasy a presvedčenia (§ 423),
  • podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej neznášanlivosti (§ 424) .

Pod extrémistickým materiálom zase treba chápať, napríklad písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd či programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd.

   
<< Predchádzajúca lekcia   ?alšia lekcia >>