Ako sa nezabiť na bicykli

Kurzy >>  Ako sa nezabiť na bicykli

Ďalšie odporúčania na zvýšenie vlastnej bezpečnosti počas jazdy na bicykli

• vždy so sebou nosíme aspoň niekoľko obväzov, leukoplast, trojrohú šatku, rukavice jednorazové nesterilné a pod.

• nosíme krikľavé farby oblečenia. Takéto oblečenie vidno pomerne zďaleka



• jazda so sklonenou hlavou je VEĽMI NEBEZPEČNÁ! Cyklista so sklonenou hlavou nevidí pred seba, a teda nemôže okamžite reagovať na aktuálnu dopravnú situáciu

Nikoho nebudeme presviedčať, aby nejazdil so sklonenou hlavou - sme realisti, ale prosíme Vás, aspoň po nejakých cca. 20 - 30 metroch sa pozrite pred seba. Na úseku, kde našu cestu križujú ďalšie cesty, sa na cestu pozeráme stále!

• jazda tesne za motorovými vozidlami je taktiež veľmi nebezpečná

Je to len otázka času, kedy...kedy vozidlo pred cyklistom, idúcim tesne za motorovým vozidlom, prudko zabrzdí a cyklista vletí do vozidla. Alebo cyklista nabehne na prekážku, ležiacu na ceste, alebo vbehne do nejakej jamy a pod., ktorú zaregistruje príliš neskoro z dôvodu, že sa náhle zjaví za motorovým vozidlom.

Náš reakčný čas je 0.4 sekundy, to znamená, že keď cyklista zbadá rozsvietené brzdové svetlá, brzdiť začne až za reakčný čas, za predpokladu, že má ruky na brzdách...každý si vie vypočítať, koľko prejde cyklista za 0.4 sekundy, keď ide napr. rýchlosťou 30km/hod. Po výpočte si uvedomíme, že v takejto situácii cyklista vráža do vozidla tesne po prudšom pribrzdení vozidla

• nejazdíme v protismere! Má to dve kľúčové opodstatnenia: šoféri to neočakávajú a hlavný argument proti takejto jazde je, že cyklista ide oproti vozidlu, a teda čas stretnutia sa cyklistu s vozidlom sa skracuje ako v prípade súbežnej jazdy.
  Znamená to, že šoféri majú oveľa menej času na riešenie vzniknutej dopravnej situácie: majú menej času na zníženie rýchlosti, prípadne úplne zastavenie vozidla, resp. na bezpečné obídenie cyklistu



• nejazdíme príliš blízko obrubníkov, zvodidiel, resp. okraja cesty. Šoféri nás budú obiehať väčšinou tesne vedľa nás, nakoľko nebudú nútení prechádzať s vozidlom do protismeru. Nehovoriac o tom, že v prípade nutnosti, nemáme možnosť sa vyhnúť smerom doprava, nakoľko sme príliš blízko okraja cesty, resp. v prípade balansu (náraz vetra, tlaková vlna od vozidla, obchádzanie prekážky na ceste, šmyk po prudkom brzdení a pod.), môžeme predným kolesom, v prípade šmyku aj zadným kolesom, zavadiť o obrubník alebo zvodidlá, čo zväčša znamená pád z bicykla, resp. môžeme sa dostať mimo vozovky, ak okraj cesty nie je spevnený, je nebezpečné



• nosíme cyklistickú prilbu - prilba musí byť dostatočne pevne upnutá pod bradou, ináč nesplní svoj účel pri páde - zošmykne sa a nestlmí náraz v plnej miere (dotiahnutá prilba nie je moc príjemná, ale hlavne v zjazdoch a pri väčších rýchlostiach myslíme na riadne dotiahnutie našej prilby). Na hlave máme vyše štyridsať smrteľných bodov, preto pravdepodobnosť, že pri páde z bicykla trafíme "aspoň" jeden takýto bod je pomerne veľká, preto nosenie cyklistickej prilby počas jazdy na bicykli je veľmi dúležité!

Štatistika smrteľných úrazov cyklistov jasne poukazuje, že najčastejšia príčina smrti cyklistov je z dôvodu úrazu hlavy, ktorá je nechránená cyklistickou prilbou.

• na ceste nemeníme náhle svoj smer jazdy - napr. pri odbočovaní doľava, resp. pri obchádzaní napr. kanálov a pod.

Ak odbočujeme doľava a za nami ide väčší dopravný prostriedok (nákladné auto, autobus a pod.), neodbočujeme tesne pred ním doľava, aj keby sme to stíhali "tak ako tak" - nevidíme do ľavého jazdného pruhu, kde iný dopravný prostriedok môže predbiehať väčšie vozidlo, bicyklom by sme mohli priamo podbehnúť pod tento dopravný prostriedok, ktorý ide v ľavom pruhu.

Toto platí aj pri vychádzaní z bočných ciest na hlavnú cestu, pri odbočovaní doľava - pri odbočovaní doľava nikdy nevychádzame na hlavnú cestu tesne pred zľava prichádzajúci väčší dopravný prostriedok, nakoľko nevidíme do ľavého pruhu, kde môže byť predbiehajúce vozidlo.

• sledujeme dopravnú situáciu za sebou - ak je hustejšia premávka, je dobre vedieť, ako to vyzerá za nami, lepšie vieme vyhodnotiť celkovú situáciu, nakoľko berieme do úvahy aj stav za nami



• keď ideme po hlavnej ceste, sledujeme dopravnú situáciu aj na vedľajších cestách » na križovatkách treba dávať pozor: niektorí vodiči majú zvyk brzdiť prudko až tesne pred križovatkou, cyklista ale nevie, či šofér zabrzdí, alebo sa vyrúti na cestu, preto v takýchto neistých situáciach treba dať prednosť vodičovi. Buď "šliapneme do pedálov" a prefičíme križovatku dostatočne bezpečne ešte pred príchodom takéhoto šoféra, alebo radšej si pribrzdíme a uvidíme, čo urobí vodič - vrelo to odporúčame



• cez leto používame okuliare - pri väčšej rýchlosti, resp. pri jazde v teréne mucha v oku je pomerne nepríjemná a doslova nebezpečná, nakoľko inštinktívne začneme žmúriť aj druhým okom, v ktorom nemáme muchu, a tak potom veľa nevidíme. V takýchto situáciach je nutné zastaviť čo najskôr



• prednú brzdu na bicykli máme "jemnejšiu", nakoľko v kritickej situácii stlačíme brzdy "naplno" a pri "tvrdej" prednej brzde by sme veľmi ľahko mohli preletieť cez bicykel. Ak pri prudšom brzdení cítime, že máme tendenciu preletieť cez predné koleso bicykla, rýchlo - okamžite pustíme prednú brzdu, aby sme nepreleteli cez bicykel



• keď sa otáčame hlavou dozadu, je dôležité udržať daný smer (v zátačke nie je vhodné sa pozerať dozadu - nemusíme udržať správny smer pri otočení sa dozadu, čo je veľmi nebezpečné) - veľakrát sa cyklista cez ľavé rameno pozrie dozadu a stočí riadidlá doľava, takto ho môže zachytiť auto, resp. iný dopravný prostriedok



• nikdy sa nepozeráme dozadu, ak máme tesne pred sebou nejaký dopravný prostriedok, ktorý ide rovnakou, resp. o niečo vyššou rýchlosťou ako my - pribrzdí, resp. zmení smer a vrazíme doň



• dozadu sa pozeráme čo najkratšie



• keď ideme za nejakým cyklistom, musíme mať prsty na brzdách. Predný cyklista musí o nás vedieť a nesmie prudko brzdiť a prudko meniť smer. Takto idúci cyklisti nejazdia tesne "nalepení" na sebe, ale dodržujú "dostatočnú" vzdialenosť medzi sebou



• keď ideme na bicykli v noci, máme vzadu červené svetlo. Niekto nás dobehne na neosvetlenom bicykli zozadu a nalepí sa na nás, zatieni naše zadné osvetlenie a vážne nás ohrozí - nevidno nás. Preto vždy, ak nás niekto takto v noci dobehne, pozrieme sa, či svieti vzadu, resp. najbezpečnejšie je v takejto situácii - jemne ubrať a pustiť ho pred seba. Nie je bezpečné mať cudzieho cyklistu v noci za sebou alebo tesne pred sebou.

• zjazd v neznámom teréne robíme na istotu - ideme primerane rýchlo, t.j. pomalšie



• riziko zatáčok: piesok (ak je pieskové podložie, tak po silnejších dažďoch predpokladáme nánosy piesku na ceste, piesok sa sype aj z korieb nákladných áut prevážajúcich piesok), olejová škvrna, odstredivá sila, prekážka na ceste, na jeseň mokré lístie - veľmi šmykľavé a pod.

Hrozí nám šmyk a následný pád, pri veľkej rýchlosti nám hrozí vyletenie z cesty. Preto do zatáčok vchádzame primerane rýchlo. Pribrzdiť musíme pred zatáčkou - v zatáčke môžeme brzdiť len veľmi - veľmi jemne a opatrne! Zatáčky sa snažíme "rezať" vnútorným oblúkom, kde na nás pôsobí najmenšia odstredivá sila.

• nejazdíme po chodníkoch: cyklista zväčša náhle schádza z chodníka na cestu. Šofér príliš nevníma situáciu na chodníku, preto takéto náhle vybehnutie cyklistu z chodníka na cestu je veľmi nebezpečné! Keď predsa len ideme na bicykli po chodníku, napr.v prípade malých detí, jazda v noci na neosvetlenom bicykli a pod., tak po chodníku ideme maximálne rýchlosťou 5 až 8 km/hod., t.j. ideme rýchlosťou chodca a na cestu schádzame po zosadnutí z bicykla. Po chodníkoch nejazdíme príliš blízko vchodov a výjazdov, lebo hrozí zrážka cyklistu s chodcom, resp. s vozidlom vychádzajúcim z výjazdov



• ak je vozovka mokrá:

- brzdíme jemne a prerušovane - hrozí riziko šmyku, brzdná dráha sa zväčšuje a účinnosť bŕzd prítomnosťou vody sa môže znížiť,

- do zatáčok ideme pomaly - pomalšie, nakoľko pri väčšom náklone by nám mohli "ustreliť" kolesá a následoval by pád

• na vozovke je sneh, resp. ľad:

- jazdiť v premávke na bicykli v takýchto podmienkach je značne nebezpečné,

- pod snehom môže byť ľad, čo je nebezpečné najmä v zákrutách a pri brzdení,

- brzdíme jemne a prerušovane - hrozí riziko šmyku. Brzdná dráha sa zväčšuje a účinnosť bŕzd prítomnosťou snehu a námrazy sa môže znížiť,

- prednou brzdou brzdíme maximálne opatrne: na snehu veľmi ľahko zablokujeme predné koleso - koleso sa dostane do šmyku a "ustrelí" doprava alebo doľava a my zväčša spadneme. Ak pri brzdení zablokujeme predné koleso, prednú brzdu okamžite uvoľníme,

- pozor na vyjazdené koľaje od áut - hlavne pri jazde väčšou rýchlosťou: je ľahšie ísť v koľaji ako po snehu, ale hrozí tu "ustrelenie" kolesa do strany pri nabehnutí na okraj koľaje. Rozhodí nás a na bicykli nemusíme udržať stabilitu, čo spôsobí pád z bicykla,

- do zatáčok ideme pomaly, nakoľko pri väčšom náklone by nám mohli "ustreliť" kolesá a následoval by pád

• keď pri brzdení dostaneme šmyk, okamžite uvoľníme brzdy - najmä prednú! Udržanie bicykla v šmyku záleží od skúseností cyklistu. Po uvoľnení bŕzd sa bicykel vyrovná, ak šmyk nie je príliš veľký. Potom pokračujeme v brzdení o niečo jemnejšie (prípadne prerušovane) tak, aby sme nedostali bicykel opäť do šmyku



• keď sa na nás rúti auto, resp. iný dopravný prostriedok, snažme sa mu za každých okolností vyhnúť, aj za cenu strhnutia riadenia do priekopy, ak na ceste nie sú zvodidlá. Buďme pripravení v prípade rizika na strhnutie riadenia do priekopy, ale riadenie strhneme smerom do priekopy až v absolútne poslednom možnom okamihu. Keď je čas, snažme sa znížiť svoju rýchlosť (pozor na prudké brzdenie - šmyk - neovládateľný bicykel, riziko pádu) a pozrieme sa, kam by bolo najlepšie hodiť "držku" (mimo strom, dopravnú značku a pod.)

Je riziko, že my zostaneme dolámaní v priekope, nakoľko vodič utečie, ale zranenia vo väčšine prípadov máme menšie, ako keby nás zrazilo auto.

• keď vezieme kamaráta na rúre bicykla (nemalo by sa to, ale všetci vieme, ako to chodí...že?), tak sa snažíme ísť v maximálne možnej miere po bočných cestách, ktoré sú menej frekventované. Myslíme na to, že zadná brzda môže byť menej účinná, ak zadné brzdové oceľové lanko je vedené po povrchu rúry - kamarát sedí na brzdovom lanku, a tým jeho účinnosť je menšia. Preto ideme pomalšie a brzdíme skôr, ako v prípade bežnej jazdy. Zadná brzda môže byť menej účinná a čím sme ťažší - na bicykli sme dvaja, tým máme dlhšiu brzdnú dráhu

Malé deti nikdy nevozíme ani na rúre a ani na batožinovom nosiči! Malé deti na bicykli prevážame v sedačkách na to určených. Dbáme na bezpečné podopretie nôh dieťaťa. Detská nožička je úzka a veľmi ľahko môže vniknúť medzi koleso a rám bicykla, čo môže spôsobiť vážne poranenie nohy a následný pád, ktorý môže spôsobiť vážne sekundárne poranenie - poranenia. Treba, aby prevážané dieťa malo taktiež cyklistickú prilbu! Ideme pomaly a vyhýbame sa frekventovaným cestám!

• ideme na bicykli a popri bicykli prevážame (tlačíme) druhý bicykel. Presne ako v predchádzajúcom prípade...nemalo by sa to, ale všetci vieme, ako to chodí...že? Náš bicykel držíme pravou rukou, aby sme mohli brzdiť zadnou brzdou, druhý bicykel držíme v strede riadidiel. Ideme pomaly a opatrne a po bočných málo frekventovaných cestách. Predné kolesá bicyklov sa nesmú rozbiehať, ale zbiehať, v inom prípade sa bicykle vzdialia od seba a my spadneme medzi ne! Takúto jazdu si treba vyskúšať, napr. na poľnej ceste



• keď brzdíme, riadenie bicykla držíme oboma rukami! Keď môžeme držať riadenie iba jednou rukou - nesieme tašku a pod., tak riadenie bicykla držíme pravou rukou, aby sme brzdili zadnou brzdou. V takomto prípade ideme pomalšie a brzdíme jemne. Riadenie držíme pevnejšie. Držať sa ľavou rukou riadenia bicykla a brzdiť prednou brzdou je nebezpečné, pretože vzniknuté silové reakcie môžu pomerne ľahko skrútiť riadenie a spôsobiť pád cyklistu



• batožinu, napr. tašku a pod. na bicykli prevážame tak, aby sa nemohla dostať do kolies - najmä do predného kolesa



• rodičom alebo známym vždy povieme, kam sa ideme bicyklovať



• do lesa, resp. do málo frekventovaných oblastí nejazdíme sami, ale aspoň v trojici!