Záchrana topiaceho

Kurzy >>  Záchrana topiaceho

Záchrana topiaceho

Vytiahnutie topiaceho z vody je vždy spojené s nebezpečenstvom, je náročné a vyžaduje si to skúseného a fyzicky zdatného plavca - plavcov oboznámených so záchrannou činnosťou na vode alebo trénovaného záchranára. V inom prípade záchranná akcia môže byť smrtiacou pascou...

Priama záchrana: AKO POSLEDNÁ MOŽNOSŤ! Topiaceho zachraňujeme vlastnými silami.

Narovnání „otočení“ tonoucího.

Provedení: Zachránce po přiblíženi s tonoucímu jej uchopí podhmatem za zápěstí ruky křížem před tělem a tažením ruky k rameni a plaváním nohami vzad jej otočí na záda. Poté jej uchopí jedním z popsaným způsobů…

Použití: Pro otočení osoby plovoucí na hladně.

Hlavné zásady:
Ak ide k vode partia za cieľom kúpania, člnkovania, potápania a pod., tak aspoň jeden z jej členov by mal ovládať záchranu topiaceho a kvalitne ovládať predlekársku prvú pomoc, aby bol schopný ju v prípade nutnosti bezpečne zrealizovať.

• topiaceho treba mať stále v dohľade
• ak sa potopí, treba si zapamätať miesto jeho ponorenia. V tečúcej vode prúd postihnutého unáša smerom po prúde. Rýchlosť unášania závisí od polohy topiaceho v koryte vodného toku - v strede rieky je prúd najsilnejší, a teda topiaceho prúd bude unášať rýchlejšie, ako pri krajoch koryta.
• záchrannú akciu treba vykonať BEZPEČNE, rýchlo a najúčinnejším spôsobom
• k topiacemu sa približujeme tak, aby sa nemohol chytiť záchrancu
• chytiť topiaceho tak, aby sa nemohol odpútať od záchrancu
• snažíme sa, aby po chytení topiaci mal tvár stále nad hladinou vody, t.j. počas prepravy topiaceho k brehu. Ak nedýcha, pokúsime sa o umelé dýchanie ešte počas transportu postihnutého k brehu - na breh. Nepriama masáž srdca vo vode je neefektívna, a teda zbytočná.
• topiaceho vynesieme na breh
• postihnutému poskytneme predlekársku prvú pomoc, postihnutého prikryjeme
• najvýhodnejšie je, ak záchranu topiaceho vykonávajú aspoň dvaja záchrancovia, ak na mieste nie je školený plavčík
• záchranca dbá na svoju bezpečnosť! Veľmi dôležité! Je zbytočne veľa utopených záchrancov!

K topiacemu snažíme sa dostať čo najskôr. Najvýhodnejšie je použiť: plávaciu vestu, koleso (improvizovaný Baywatch), nafukovačku, dosku pre windsurfing, čln - loďku, vodný bicykel a pod. Dobre môže poslúžiť aj improvizovaný "plavák", ktorý doporučujeme používať pri povodniach a brodení vodných tokov, ale v tomto prípade je nevýhoda tá, že jeho vytvorenie trvá určitý čas. Stačia väčšie nohavice a uzatvorené prázdne plastové fľaše, ktoré vložíme do zauzlovaných nohavíc, vrch previažeme cez pútka na opasok silnejším špagátom. Takýto improvizovaný plavák môžeme použiť aj takým spôsobom, ako píšeme v odstavci "improvizovaný Baywatch".

Po priblížení k topiacemu sa snažíme dať na dosah jeho rúk plávajúce záchranárske pomôcky za predpokladu, že topiaci je ešte pri vedomí (nepriama záchrana). Topiaci sa chytí záchranárskej pomôcky a jeho záchrana bude jednoduchšia a bezpečnejšia.
V tom prípade, že k dispozícii nemáme záchranárske pomôcky, topiaceho musíme chytiť sami (priama záchrana). Topiaceho chytíme zozadu, aby sa nás nemohol chytiť!

Ak plávame k topiacemu spredu, tak treba podplávať topiaceho (pozor, aby nás nekopol pod vodou) a dostať sa za jeho chrbát, potom topiaceho chytíme pod sánkou (viď. obr.), resp. pod pazuchu - záleží, ako je topiaci schopný udržať hlavu nad vodou - poloha topiaceho bude na chrbte, plávame k brehu. Po uchopení topiaceho upokojíme slovami už je dobre, kľud, dýchaj a pod.

K topiacemu môžeme priplávať z ľubovolnej strany, ak topiaci evidentne nereaguje.

Prečo treba podplávať topiaceho, keď sa k nemu blížime spredu?

Topiaci nás môže evidovať a zákonite má snahu sa nás chytiť, preto sa bude natáčať k nám, alebo aspoň snažiť sa o to. Keby sme ho išli oboplávať a nie podplávať - takto sa za jeho chrbát nemusíme ani dostať, resp. sa nás môže chytiť - kŕčovito zachytiť. Preto, ak sa blížime k topiacemu spredu, treba ho podplávať.

Topiaceho netreba podplávať až popod nohy, čo je bežná predstava, ale z boku niekoľko desiatok centimetrov popod vodu.

Postup záchrany pri úrazoch vo vode:

Pri úrazoch vo vode (skok do vody, pád a pod.) musíme predpokladať úraz krčnej chrbtice. Preto treba hlavu (krčnú chrbticu) topiaceho udržiavať v neutrálnej polohe. Vyťahovanie z vody topiaceho, u ktorého predpokladáme takéto poranenie, vyťahujeme v polohe na chrbte - najlepšie na pevnej podložke - poloha hlavy, krku, hrudníka a tela musí byť zachovaná v jednej rovine. Hlavu postihnutého nenatáčame do strán!

Je vhodné, ak takúto záchranu realizujú viacerí záchrancovia. Najmä samotné vyťahovanie topiaceho z plytkej vody na breh - držanie hlavy v neutrálnej polohe, držanie postihnutého za ramená (pod pazuchami), za hrudník (pod hrudníkom), v pánvovej oblasti, za stehná, za predkolenie.

Laici takýto spôsob záchrany nedokážu zrealizovať. Treba koordinovať pohyby jednotlivých záchrancov...myslenie...postup...v úvahu treba brať faktor hlbokej vody...bez tréningu tento postup záchrany nejde.

Skok záchrancu do neznámej vody:

Do neznámej vody skáčeme vždy nohami!

Najvýhodnejšie je skákať prednožením pokrčmo s odrazom znožmo, resp. jednou nohou smerom čo najďalej od brehu, ruky máme mierne rozpažené v polohe 4 hod. a 40min. Skáčeme - letíme do vody v polohe, akoby sme chceli do vody dopadnúť pod uhlom 45° s rukami mierne rozpaženými - po odraze máme jednu nohu predkročenú vpredu - veľkým krokom, druhou nohou sa odrazíme a tá dopadá (do vody) asi na koleno.
Po dopade do vody záchranca prudko a rýchlo pritiahne nohy k sebe a rukami zaberie prudkým švihom vpred, takto sa telo a dokonca ani hlava záchrancu neponorí pod hladinu. Treba to trénovať!

Do neznámé vody skáčeme vždy nohami napřed!

Skok se provádí tak, že se zachránce odráží energicky z jedné mírně pokrčené nohy a do vody dopadá na chodidlo druhé nohy, která je mírně ohnutá v koleni, aby v případě, že dno bude po dopadu v jakékoli hloubce, mohl zůstat zachránce na této noze stát. Je to takový „velký krok“ s odrazem. Tělo zachránce se pohybuje přitom vpřed a je nachýleno dopředu a břicho s hrudí svírá s hladinou úhel cca 45°. Po dopadu do hluboké vody zachránce prudce přitáhne nohy k sobě (jakoby do stoje spatného) a rukama zabere prudkým máchnutím vpřed a nahoru, takto je tělo vyneseno setrvačností směrem nahoru ke hladině a hlava zachránce by se neměla při správném provedení ponořit pod hladinu. Tento skok je třeba cvičit a pravidelně trénovat.

Záchranu topiaceho treba dobre nacvičiť v bazéne alebo na jazere.
Realizujte to v plytkej vode, opatrne a pod odborným dohľadom!

V plytkej vode si môžeme OPATRNE vyskúšať, ako ľahko nás môže utopiť topiaci, ak sa nás kŕčovito chytí. Preto dbajte na to, aby ste sa k topiacemu vždy blížili zozadu a buďte maximálne opatrní!

Stojatá voda:

Do stojatej vody záchranca skáče z miesta, ktoré je najbližšie k topiacemu sa.

Tečúca voda:

Ak sme na brehu, tak zvážme, kde je najvýhodnejšie skočiť do vody, aby sme sa dostali k topiacemu čo najrýchlejšie, po brehu prebehneme rýchlejšie ako danú vzdialenosť preplávame.

Poznámka: rýchlosť prúdu je najväčšia v strede rieky - skúste hodiť drievko kúsok od brehu a potom do stredu riečky - rieky.
V strede rieky topiaceho prúd unáša najrýchlejšie. Ak sme na brehu, je vždy vhodné dostatočne "podbehnúť" topiaceho. Bežíme po prúde - pri menšej riečke to može byť napr. iba pár metrov, až potom skočíme NOHAMI do vody a plávame k topiacemu.

Počas plávania k topiacemu treba neustále sledovať jeho polohu, resp. rýchlosť zmeny jeho polohy - takto potom prispôsobíme rýchlosť a smer nášho približovania sa k topiacemu. Berieme do úvahy unášanie topiaceho prúdom, teda neplávame po aktuálne myslenej spojnici topiaceho a nás, ale plávame k predpokladanému bodu, kde nastane stretnutie unášaného topiaceho a záchrancu, ktorý na predpokladané miesto dopláva.

Posledné tempá k topiacemu:

Posledné tempá k topiacemu vždy robíme pomaly - zhodnotíme situáciu a snažíme sa párkrát zhlboka nadýchať. Topiaci nás môže stiahnuť pod vodu (to riziko tu je vždy), a takto vydýchaní vydržíme oveľa viac!

Na vode sú vlny:

Záchranca čaká kúsok vo vode, až nebude veľká vlna. Potom rýchlo vbehne do vody a snaží sa dostať do hlbokej vody tak, aby mohol plávať. Vysoko dvíhajte kolená, aby sa chodidlá nôh dostávali nad vodu, ak to už nejde, potom urobte plytký skok do vody - ruky vzpažte - do vody sa ponárajú najskôr ruky, až potom hlava záchrancu. Do blížiacej vlny sa záchranár ponorí pod jej hrebeň a podpláva ju, potom sa vynorí na hladinu a pláva k topiacemu.

Záchrana topiaceho loďkou - člnom:

Na jazere je vhodné dostatočne spomaliť rýchlosť loďky už pred topiacim. Posledné priblíženie urobíme nejakým tým záberom navyše, ale takto nepreplávame loďkou topiaceho - spätné vracanie sa k topiacemu je zdĺhavejšie ako pomalšie priblíženie. Takto aj vylúčime možnosť kontaktu topiaceho s loďkou pri jej väčšej rýchlosti, čo by mohlo spôsobiť eventuálne aj úraz hlavy - sekundárne poranenie.

Od typu loďky treba zvoliť správnu časť loďky, ktorou sa priblížime k topiacemu. Treba dbať na to, aby sme sa neprevrhli. V loďke nevstávame. Ak sme v loďke viacerí, treba sa vopred dohodnúť, kto bude (resp. koľkí budú) vyťahovať topiaceho do loďky, kto bude pri veslách, poprípade kto bude loďku vyvažovať, ak je labilnejšia a hrozí jej prevrhnutie počas vyťahovania topiaceho. Je vhodné, ak záchrancovia majú na sebe záchranné vesty (riadne uchytené) a jednu záchrannú vestu pre topiaceho.

Pamätajte:

Ak by vás topiaci chytil, snažte sa mu vytrhnúť! Ak by vás topiaci chytil a hrozilo by vám utopenie  - ponorenie do vody (vytrhnúť sa vám nepodarilo), snažte sa rýchlo zhlboka nadýchnuť a pritopte topiaceho vy! Možno sa to bude nejakému čitateľovi zdať tvrdé, resp. nemorálne až trestné, ale tu ide o život záchrancu, od ktorého závisí aj život topiaceho! Myslite na to, že človek v panike má niekoľkonásobne väčšiu silu, ako v kľude, resp. takýto človek má prah bolesti posunutý vysoko! Preto aj doporučujeme posledné tempá k topiacemu urobiť pomaly, aby sa záchranca mohol dostatočne vydýchať a získať prehľad o situácii. Ak nie ste si istí, radšej počkajte s chytením topiaceho, nesmiete byť hrdina, musíte v plnej miere dbať na svoju bezpečnosť, od vás závisia dva ľudské životy!

Improvizovaný "BAYWATCH":

Detské plávacie koleso a kúsok špagáta postačí na rýchlu výrobu improvizovaného "BAYWATCH-u".

Zoberte si k jazeru cca. 4 metre špagáta (padáková šnúra, horolezecká šnúra, obyčajný hrubší a vode odolný špagát) a urobte na špagáte očko, ktoré si budete môcť rýchlo a ľahko dať cez krk a protiľahlú pazuchu. Ak zbadáte na jazere topiaceho, rýchlo si dajte očko špagátu cez krk a pazuchu (majte takto upravený špagát pripravený - hlavne, aby sa vám nezamotal), zoberte najbližšie detské plávacie koleso (nafúknuté), priviažte ho rýchlo na druhý koniec špagáta (dve - tri sekundy), držte ho v ruke a rýchlo bežte k vode - skočte do vody - plávajte k topiacemu. Dajte pozor, aby ste nemali príliš dlhý špagát medzi naviazaným kolesom a vami, mohli by ste sa oň potknúť - zamotať pri behu. Pár metrov pred topiacim si pritiahnite koleso k sebe (opticky musíte kontrolovať topiaceho) a s kolesom pred sebou sa priblížte k topiacemu, podajte mu koleso. Pamätajte, nepriama záchrana je najbezpečnejšia a improvizovaný "BAYWATCH" nespomaľuje rýchlosť plávania - priblíženia k topiacemu.

Poznámka:
Nafukovacie predmety, ako napr. kolesá, rukávky, vesty a madračky, sa nepovažujú za záchranné prostriedky z hľadiska ich bezpečnosti!!!

Poznámka:
V mútnej vode sa ťažko hľadá topiaci človek. Napr. počas povodní, keď vodné toky sú mútne. Ak sa mútna voda zavrie nad topiacim, snažte sa odhadnúť rýchlosť jeho unášania prúdom, ešte je vždy šanca, že sa objaví.