|
|
|
|
Záchrana topiaceho
Kurzy >>
Záchrana topiaceho
Ako predchádzať utopeniu
- nepreceňujte svoje schopnosti - popri brehu sa dá preplávať taká istá vzdialenosť, ako stredom jazera, iba s tým rozdielom, že v prípade krízy nám stačí pár témp a máme zem pod nohami, záchranca z brehu k nám pripláva za pár sekúnd.
Ak klesneme ku dnu, z malej hĺbky nás môžu vytiahnuť rýchlo.
- sme dobrí plavci a vieme zachrániť topiaceho, vieme poskytnúť prvú pomoc
- plávanie v tečúcej vode je fyzicky namáhavejšie a nebezpečnejšie, treba na to myslieť
- pokiaľ to situácia umožňuje, plávajte aspoň dvaja spolu, resp. s dobrým plavcom
- neplávaj do blízkosti plavidiel a plavebných dráh
- neplávajte hneď po jedle, je vhodné mať aspoň jednohodinový odstup od jedenia pred plávaním
- ak ste unavení, nechoďte plávať
- zabezpečte, aby sa deti bez dozoru dospelej osoby - plavca, nehrali pri vodných plochách, deti treba stále sledovať
- ak sa dieťa kúpe vo vode, treba ho stále opticky kontrolovať - nedoporučuje sa rozprávať sa a iba občas pozrieť na dieťa. Ak je dieťa začínajúci plavec, sme stále pri ňom vo vode. Ak dieťa je lepší plavec a pláva ďalej, potom plávame s ním, nakoľko pri väčšej vzdialenosti pomoc je dostupná za dlhší čas.
- predchádzajúci bod platí aj pre kúpajúce sa deti doma vo vani, resp. v detských bazénikoch a bazénoch - dieťa padne hlavou do vody (kúpanie vo vani), vdýchne vodu a bezodkladne potrebuje našu pomoc!
Čo prináša život: deti na lyžiarskom zájazde nemali sneh, a preto sa chodili kúpať do bazéna na horskom hoteli. Až pri prezliekaní po kúpaní zistili, že chýba jeden chlapec...bol utopený v rohu bazéna...
Ponaučenie: sledujme sa navzájom a dávajme pozor jeden na druhého, stále! Takto si budeme môcť včas navzájom pomôcť...v bazéne...na jazere...na ceste...v škole...na ihrisku...raz pomôžeš ty...raz on...raz ona...my všetci! Sme na jednej lodi! Pomáhajme si navzájom! Životy nás všetkých sú v našich rukách!
Naučme sa zodpovednosti za druhých a hlavne sa nebojme požiadať o pomoc dospelých!
- rešpektujeme zákazy kúpania
- vodné bicykle a loďky: neplavci a všetky deti musia použiť plávaciu vestu (aj deti - plavci), ktorú majú riadne nasadenú a zapnutú!!!, že v prípade pádu do vody ju samovoľne nestratia. Doporučuje sa, aby bol na jedného neplavca jeden plavec. Neplavci a deti aj v tomto prípade majú plávacie vesty!
- alkokol: alkohol spôsobuje najväčší počet utopení, preto ak vo svojom okolí zbadáte osoby, ktoré sa idú kúpať pod vplyvom alkoholu, treba im v tom zabrániť
- do neznámej vody nikdy neskáčte hlavičku alebo šipku - hrozí tu vážne poranenie krčnej chrbtice! A ani do známej a mútnej vody neskáčeme hlavičku, niečo tam môže byť hodené, padnuté alebo doplavené!
- do vody nikdy nevchádzame - neskáčeme rozhorúčení - treba postupne a dostatočne sa ochladiť, a až potom plávať - ak rozhorúčený človek skočí do studenej vody, hrozí mu zástava srdca a následné utopenie!
- na vodných tokoch, kde hrozí prívalová vlna spôsobená vypúšťaním priehrady, treba poznať čas vypúšťania priehrady a signalizáciu oznamujúcu vypúšťanie vody z priehrady, resp. treba byť opatrní - rybári, kúpajúci sa. A najmä deti, aby sa nehrali v blízkosti vodných tokov!
- pri splavovaní vodných tokov treba použiť plávaciu vestu, ochrannú prilbu a neoprén. Taktiež dávame pozor na prívalové vlny spôsobované vypúšťaním priehrad a pozor dávame na splavy, ktoré môžu byť pomerne nebezpečné - treba si preštudovať daný vodný tok vo vodáckych príručkách. Rozvodnené vodné toky nikdy nesplavujeme! Vodné toky splavujeme v skupinkách, nie samostatne!
- ak sa blíži búrka, vodnú plochu treba opustiť pred príchodom búrky. Búrku je najbezpečnejšie prečkať v budove, chate alebo v aute.
Ak sme na vodnej ploche - plávame, sme na loďke alebo na windsurfingu a pod., treba vodnú plochu opustiť pred príchodom búrky - nečakáme do poslednej chvíle, potom môže byť už neskoro! Nehovoriac o tom, že búrku môže sprevádzať silný vietor, ktorý spôsobí vysoké vlny. Na väčších vodných plochách na Slovensku vietor počas búrky môže vytvoriť také vysoké vlny (riziko prevrhnutia loďky, člna), že osoba nachádzajúca sa vo vode, nebude sa môcť orientovať podľa brehov, nakoľko ich cez vysoké vlny nebude vidieť. Sťažená orientácia môže byť natoľko, že človek stratí úplne orientáciu. V takýchto prípadoch je možné sa orientovať podľa vyššie položených bodov, ako napr. orientácia podľa kopcov a pohorí za predpokladu, že ich nezakrýva nízka oblačnosť.
- cez zimu dávame pozor na hrúbku ľadu na vodných plochách a vodných tokoch. Tenký ľad sa môže pod nami prelomiť a následuje pád do ľadovej vody, čo môže spôsobiť naše utopenie alebo vážne podchladenie, resp. až smrť! Najnebezpečnejší je takýto pád do vodného toku, pretože prúd vody nás môže strhnúť pod ľad a k otvoru v ľade sa už nedostaneme! Deti na zamrznutých vodných plochách, kde je výška vodnej hladiny vyššia, sa nesmú hrať bez dozoru dospelej a skúsenej osoby - osoby, ktorá je schopná zrealizoavť záchranu (viď. pod nami sa prelomil ľad).
Ďalšie riziko počas silných mrazov je v tom, že ľadové kryhy môžu zamedziť prietok vody v koryte horských potokov, resp. v riekach. Vytvoria prírodnú hrádzu, čo spôsobí naakumulovanie vody. Tlakom vody, alebo následným oteplením sa prírodná hrádza tvorená ľadovými kryhami môže náhle roztrhnúť, čo spôsobí uvoľnenie značného množstva vody a ľadových krýh. Prielomová vlna môže byť vysoká aj viac ako jeden meter! Vlna sa šíri po koryte veľkou rýchlosťou, rádovo desiatky kilometrov za hodinu. Osoby nachádzajúce sa na zamrznutom koryte rieky (korčuľujúce sa deti) a aj v tesnej blízkosti koryta prielomová vlna strháva nekompromisne so sebou. Veľké a hrubé ľadové kryhy môžu strhnutej osobe spôsobiť aj smrteľné poranenia. Pomoc v takýchto situáciach je prakticky nemožná, resp. pri nižších prielomových vlnách značne náročná, nebezpečná a časovo okamžite nedostupná.
Najvýhodnejšie je nachádzať sa v dolnej časti dlhého a priameho úseku horskej bystriny, resp. rieky. Na takomto úseku koryta vodného toku budeme najlepšie a najskôr počuť hukot blížiacej sa prielomovej vlny, teda najskôr zbadáme blížiace sa nebezpečenstvo. Takto budeme mať viac času na opustenie ohrozeného priestoru, ako keby sme sa nachádzali v rizikovejšej oblasti. Najrizikovejšie oblasti sú tesne za zákrutami vodných tokov a krátke priame úseky.
Takáto situácia nastala na horskej bystrine Varínka cez zimu roku 2003, horská oblasť Malá Fatra. Hukot blížiacej sa prielomovej vlny vysokej asi trištvrte metra upozornil rodičov na blížiace sa nebezpečenstvo. Korčuľujúce deti sa rodičom podarilo stiahnuť zo zamrznutého koryta rieky v poslednej chvíli, nakoľko prielomová vlna sa blížila obrovskou rýchlosťou. Okamžite na polícii v Terchovej preverujeme, či nebol hlásený odstrel ľadových krých a informujeme chlapcov o vzniknutej situácii, nakoľko prielomová vlna mohla niekoho strhnúť. K uvoľneniu ľadových krých v tomto prípade prišlo samovoľne, naakumulovanie vody vzniklo v lesnej oblasti, preto táto situácia nebola postrehnutá a skryté riziko bolo obrovské!
|
|
|
|