Viacero ľudí sformujeme do priamej línie. Vzdialenosť medzi nimi záleží na teréne a objekte vyhľadávania ( šírka koridoru je väčšinou 30 metrov).

Každý člen vyhľadávacieho tímu musí vidieť všetko ( na všetko ) medzi susediacim kolegom a osobami na oboch krajoch líniovej formácie. Osoby na krajoch riadia a kontrolujú pátraciu líniu.

Na začiatku pátrania prvý krajný záchranár sleduje prírodnú hranicu ( hranica lesa, vodný tok a pod. ), alebo postupuje na základe zadefinovaného kurzu.

Počas prvého vyhľadávania záchranári sa pohybujú podľa prvého krajného záchranára a postupujú vedľa sebe tak, ako bolo zadefinovné.

Druhý krajný člen tímu značí svoju trasu ( snaží sa ísť priamo ), aby pri spätnom pátraní sa presne vedelo, pokiaľ bolo vyhľadávanie vykonané.

Pri spätnom ( druhom ) vyhľadávaní si krajní záchranári vymenia svoje úlohy. Je to výhodné, lebo záchranár ( druhý krajný ), ktorý značil hranicu pátrania, si pamätá značenú trasu ( hranicu vyhľadávania ), nakoľko ju značil on. Tento spôsob sa kontinuálne opakuje dovtedy, pokiaľ celá zvolená oblasť pátrania sa neprehľadá. Jeden takýto vyhľadávací tím by nemal mať viac ako 10 členov.

Záchranári postupujú pomaly, všetci postupujú v jednej línii!

Nikto sa neponáhľa dopredu! Nikto nezaostáva! Rýchlosť musí byť taká, aby sa 100% preskúmal každý kúsok zeme, každý centimeter, prezrel každý krík, pozrelo pod haluzy siahajúce až po zem a pod.

Krajní členovia SAR tímu musia byť najskúsenejší z tímu, tj. školení.