V prvom rade treba poznať naše kapacitné možnosti, napr. 30 tímov a čas ich možného nasadenia do terénu ( treba brať do úvahy, že záchranári na miesto pátrania budú prichádzať postupne ).

Na základe týchto informácií celkovú oblasť pátrania rozdelíme na čiastkové úseky ( nemusia byť rovnako veľké - náročnosť terénu, porast, vzdialenosť od základne, ak sa tím nemôže do zvolenej oblasti dopraviť a pod., resp. neskoršie nasadené tímy budú mať menšiu oblasť, aby pátranie celej oblasti bolo ukončené naraz všetkými tímami ), ktoré budú prehľadávať jednotlivé SAR tímy.

Berieme taktiež do úvahy tie lokality, kde je najväčšia pravdepodobnosť výskytu hľadanej osoby, tieto lokality prehľadáme prioritne. V prípade stratenia malých detí treba prehľadať a zabezpečiť nebezpečné miesta, ako napr. vodné toky, vodné plochy, prudké zrázy, jaskyne a pod. Je dobré, aby skúsený člen ( členovia ) SAR tímu presne vyznačili hranice čiastkových úsekov, sprehľadní a uľahčí sa orientácia SAR tímov v teréne a zaručí sa, že znížime riziko prehliadnutia určitej lokality ( určitých lokalít ).

V horskom teréne je výhodné pátranie realizovať tak, aby jeden SAR tím ( resp. viacero tímov ) prehľadával vyššie položené miesta ( vrchy, kopce ) a druhý SAR tím ( tímy ) bude prehľadávať okolie vrchov, tj. svojím pátraním "obkľúči" kopce.

Treba, aby SAR tím presúvajúci sa k vrcholu išiel po dohodnutej trase a ďalej je potrebné, aby hranica pátrania dvoch SAR tímov sa určila presne, resp. hranice pátrania sa musia stotožniť na dohodnutej hranici!

V horskom teréne nesmie byť šírka koridoru príliš veľká (viacero pátracích tímov vedľa seba), resp. v oblastiach, v ktorých žijú zvieratá. Zver potrebuje voľné priestranstvo na únik pred nebezpečenstvom, ktoré predstavujú záchranári a dobrovoľníci.