Je každá zamrznutá vodná plocha bezpečná?

Kurzy >>  Je každá zamrznutá vodná plocha bezpečná?

Všeobecné informácie.

Odhadnúť hrúbku ľadu je pomerne náročné, nakoľko hrúbka ľadu nemusí byť rovnaká na všetkých miestach zamrnutej vodnej plochy.

Zistenie hrúbky ľadu na kraji zamrznutej vodnej plochy je nespoľahlivé.

Najlepší čas na vznik hrubého ľadu je obdobie silných mrazov bez snehovej pokrývky vznikajúceho ľadu.

Snehová pokrývka izoluje ľad, čo spôsobí spomalenie jeho narastania aj počas silných mrazivých dní. Sneh výborne izoluje – aj pri silných mrazoch pod snehom je teplota mierne pod nulou.

Ak je na ľade sneh, treba byť maximálne opatrný, pretože ľad nemusí mať dostatočnú hrúbku - pevnosť ani po dlhšom mrazivom počasí.

Najvýhodnejšie je kúsok od kraja, kde nie je hlboká voda, očistiť časť ľadu od snehu a skontrolovať hrúbku ľadu, ale pozor, hrúbka ľadu nebude rovnaká po celej šírke vodného toku, resp. nemusí byť rovnaká ani na jazere, rybníku, resp. horskom plese.

Ak vodný tok zamŕza počas zvýšenej vodnej hladiny, potom vznikajú nestabilné kusy ľadu, nakoľko ľad vznikne nad štandardnou výškou vodného toku. Zvýšená vodná hladina časom klesne na dlhodobý normál a medzi ľadom a vodným tokom vznikne vzduchová medzera, čo zapríčiní, že ľad nemôže ďalej hrubnúť, nakoľko stratil kontakt s vodnou hladinou. Takýto ľad je náchylnejší na prelomenie, nakoľko "nepláva" na vode.

Čím je prúd vodného toku rýchlejší, tým je ľad tenší – v strede vodného toku je rýchlosť prúdu vody najväčšia, tým pádom v strede vodného toku je ľad najtenší. Taktiež v úzkych úsekoch a v zákrutách vodného toku je ľad tenší. Myslite na to, pretože ako sa rozhoduje väčšina ľudí : HMMM ... tu je vodný tok najužší, tu ho stihnem prebehnúť ... omyl...

Nebezpečné miesta sú aj tie, kde sa hĺbka náhle zväčšuje, resp. kde je hĺbka vodnej plochy najväčšia.

Popraskané ľadové kryhy, resp. popraskaný ľad nás upozorňuje, že ľad je slabý.

Počas silných mrazov je riziko aj v tom, že ľadové kryhy môžu zamedziť prietok vody v koryte horských potokov, resp. v riekach. Vytvoria prírodnú hrádzu, čo spôsobí naakumulovanie vody. Tlakom vody, alebo následným oteplením sa prírodná hrádza tvorená ľadovými kryhami môže náhle roztrhnúť, čo spôsobí uvoľnenie značného množstva vody a ľadových krýh. Prielomová vlna môže byť vysoká aj viac ako jeden meter! Vlna sa šíri po koryte veľkou rýchlosťou, rádovo desiatky kilometrov za hodinu. Osoby nachádzajúce sa na zamrznutom koryte rieky (korčuľujúce sa deti) a aj v tesnej blízkosti koryta prielomová vlna strháva nekompromisne so sebou. Veľké a hrubé ľadové kryhy môžu strhnutej osobe spôsobiť aj smrteľné poranenia. Pomoc v takýchto situáciach je prakticky nemožná, resp. pri nižších prielomových vlnách značne náročná, nebezpečná a časovo okamžite nedostupná.

Najvýhodnejšie je nachádzať sa vždy v dolnej časti dlhého a priameho úseku horskej bystriny, resp. rieky. Na takomto úseku koryta vodného toku budeme najlepšie a najskôr počuť hukot blížiacej sa prielomovej vlny, teda najskôr zbadáme blížiace sa nebezpečenstvo. Takto budeme mať viac času na opustenie ohrozeného priestoru, ako keby sme sa nachádzali v rizikovejšej oblasti. Najrizikovejšie oblasti sú tesne za zákrutami vodných tokov a krátke priame úseky. Pri oteplení, aj keď ľad je ešte dostatočne pevný, na zamrznuté vodné toky nechodíme a nepohybujeme sa ani v ich bezprostrednej blízkosti.

Motto: opatrnosti nikdy nie je dosť! Pri pohybe na zamrznutých vodných plochách to platí dvojnásobne...