Mladý záchranár: prevencia kriminality detí a mládeže

Prevencia kriminality >>  Mladý záchranár: prevencia kriminality detí a mládeže

Agresivita

Ani nechcete a môžete niekomu ublížiť alebo ho zabiť... Stať sa to môže veľmi ľahko. Rozpoviem Vám skutočný príbeh.

Ako prváci na gymnáziu sme po vyučovaní mali hodinu plávania. Po skončení vyučovania sme sa obe triedy prvákov presunuli pred plaváreň. Museli sme ešte chvíľu čakať, kým nás pustili dnu. Ako sme stáli pred vchodom, spolužiak Štefan začal biť Mirka z druhej triedy. Mirkovi často robili zle, pretože bol drobnej postavy, utiahnutý, tichý a bol z veľmi skromných rodinných pomerov.

Ja však trpím silnou a nevyliečiteľnou alergiou. Som alergický na to, keď silnejší robí zle slabšiemu. Priskočil som preto hneď k Štefanovi a „zdrapil“ som ho za jeho bielu košeľu v oblasti hrudníka so slovami: „Čo mu robíš zle!” V tom okamihu Štefan vypleštil oči, akoby videl zjavenie. Nebolo to zjavenie, ale vyrazený dych, čo som zistil veľmi rýchlo. Štefan s vypleštenými očami a s ústami otvorenými dokorán lapal po dychu a rukami sa chytal za hrudník. Postupne sa zväčšoval jeho predklon a začal ísť do kolien a do šoku.

Pozeral som sa na Štefana, ktorý sa pred mojimi očami v priebehu niekoľkých sekúnd menil ako chameleón. Nesplynul s pozadím, ako to dokáže chameleón, ale naberal fialovú farbu. Pery mu navreli a ofialoveli, prvé články prstov na nechtoch sa mu tiež sfarbili do fialova. Išlo to veľmi rýchlo a všetko sa udialo v priebehu 10 – 15 sekúnd, pretože som Štefana chytil za košeľu v okamihu, keď bol práve vydýchnutý.

Skúste vydýchnuť a stopnúť si čas, koľko vydržíte bez dychu. Ako teraz skúšate zadržať dych, tak zatiaľ Štefan už začal „mlieť z posledného“. Vedel som, že okamžite potrebuje pomoc. Oči mi padli na telefón na vrátnici. Chcel som privolať rýchlu zdravotnú pomoc na čísle 155. No hneď som túto možnosť zavrhol, pretože Štefan potreboval pomoc okamžite. Našťastie, vďaka krúžku prvej pomoci, ktorý som navštevoval ešte na druhom stupni základnej školy, som vedel, čo mám robiť. Zúročil som tú skutočnosť, že naše družstvo vyhralo školské kolo súťaže poskytovania prvej pomoci. Preto som konal!

Štefana som otvorenou dlaňou rázne uderil medzi lopatky chrbta. Ale predstavte si, nič! Štefan sa stále dusil. Znervóznel som. Čo som sa naučil, akosi nefungovalo. Nezostávalo mi nič iné, len ho opäť uderiť medzi lopatky o čosi silnejšie. Opäť nič! Zle som sa naučil poskytnúť prvú pomoc? Uvedomil som si, že ak Štefan upadne do bezvedomia, budem ho musieť oživovať. Viete, v takýchto chvíľach vám letia myšlienky rýchlejšie ako v tom najvýkonnejšom počítači.

Začal som si uvedomovať vážnosť situácie. V pamäti som listoval, ako sme sa to učili? Úder medzi lopatky sa má vykonať v takýchto prípadoch trikrát, tak som ho opäť dlaňou udrel medzi lopatky. Rana krásne sadla, pretože udierať medzi lopatky, keď je postihnutý v podrepe a v predklone, nie je problém. Ako dopadol tvrdý úder, v tom okamihu Štefan prehovoril: „Hovädo“ a dosť rázne, čo ma prekvapilo. Vidíte, takto ma počastoval kamarát, ktorému som práve zachránil život! Je pravda, že skoro som mu ho pred krátkym časom zobral, ale aspoň prejav malej vďaky za záchranu by ma potešil.

Štefan zhlboka dýchal ešte veľmi dlho, potreboval sa okysličiť. Kamaráti si Štefana potom dlho doberali, že prvé slovo, ktoré vypustil z úst, bola nadávka. Bola vyslovená neskutočne hrdelným hlasom, ktorý išiel doslova až z pľúc, pretože bez vzduchu sa pekne spisovne artikulovať nedá.

Keď sa Štefan trošku predýchal, vysvetlil mi to. Ako som mu nechtiac vyrazil dych, chcel mi hneď nadať. Keďže mal slovo na jazyku a vyrazený dych mu ho nedovolil vysloviť, bolo to prvé slovo, ktoré po úspešnom poskytnutí prvej pomoci a ešte pred prvým nádychom povedal.

Po takejto skúsenosti som si na celý život zapamätal, ako ľahko je možné ublížiť alebo i zabiť človeka. Stačilo jedno nevinné chytenie za košeľu a slabé zatlačenie hrudníka, ktoré spôsobilo vyrazenie dychu.

Najsprávnejší výraz, ktorý ma teraz napadá, je slovo vďaka. Vďaka tomuto zážitku sa vyhýbam všetkým konfliktom, ktoré by mohli prerásť do bitky. Párkrát som sa musel brániť, keď ma napadli arogantní chlapi bez zjavnej príčiny, ale vždy to dobre skončilo.

Po týchto skúsenostiach som sa stal ešte opatrnejší a agresívneho človeka pri prvom náznaku problému radšej rýchlo obchádzam. Zapamätajte si, že skutočný chlap si nemusí dokazovať svoje schopnosti v bitkách. Nie nadarmo sa hovorí, že múdrejší ustúpi, o čom som sa veľakrát presvedčil. Pri bitkách každoročne dochádza k ťažkým ublíženiam na zdraví, ba aj k zabitiu. Preto je zbytočné dostať sa do problémov, z ktorých už nie je cesty späť. V takýchto prípadoch cesta smeruje za mreže niekedy aj na dlhé roky. Treba mať vždy na pamäti svoje správne smerovanie, nenechať sa vtiahnuť do bitky a nedať sa vyprovokovať.

Určite sa dostaneš do situácie, kedy si na kamaráta alebo niekoho iného nahnevaný:

• Ak sa s niekým dostaneš do konfliktu, určite ho nerieš násilím. Násilie plodí násilie.
• Ak budeš riešiť spor násilím, môžeš niekomu ublížiť alebo mu spôsobiť ujmu na zdraví aj s trvalými následkami. Môžeš zaviniť aj jeho smrť.
• Ak je priateľ nahnevaný, pokús sa ho upokojiť.
• Porozprávajte sa o probléme a pokúste sa nájsť riešenie.
• Ak problém nevieš riešiť hneď, porozmýšľaj o ňom v pokoji a vyber také riešenie, ktoré je pre teba najlepšie. Nezabudni to oznámiť aj druhej strane, či takéto riešenie prijme.
• Ak nevieš nájsť riešenie sám, porozprávaj sa s niekým, komu dôveruješ.
• Nauč sa tolerovať okolie aj názory iných.
• Pamätaj, nevhodné slovo a úder v hneve nikdy nevezmeš späť.

Michal (15) cez prestávku v 8. C triede bodol štetcom do hrudníka Jakuba (13). Asi 30 cm drevená rúčka štetca zasiahla chlapcov hrudník. Jakub na následky zranenia zomrel. K nešťastiu došlo z nevinnej hádky počas prestávky. Zdroj: www.topky.sk

Dieťa získava od rodičov, starých rodičov a blízkeho okolia modely správania. Veľmi citlivo vníma správanie, emócie a vibrácie celkovej atmosféry svojho okolia. Takto získané modely správania na dieťa vplývajú po celý jeho život. Preberanie modelov správania prebieha na podvedomej úrovni. Dieťa sa stáva presným zrkadlom svojho okolia.

Čo vám tým chceme povedať? Neovplyvňuje vás len vaše najbližšie okolie. Okrem toho aj všetko zlo, násilie, agresivita a nemorálnosť, ktorú vidíte v televízii, v počítačových hrách a v tlači sa do vás zapisuje. Aj násilie, ktoré vrcholí zabíjaním, vytvára modely správania pre reálny život. Či chcete, či nechcete, je to vo vás zafixované. Hranica medzi virtuálnym a skutočným svetom je často ako tenké priezračné sklo. Niekto vás nahnevá, niekto vám vezme desiatu... Vo vašom podvedomí sú zapamätané modely správania aj týchto problémov. A preto v reálnej situácii automaticky - podvedome využijete vami zapísané modely správania. Veď ste to už predsa tisíckrát videli v televízii, veď ste sa to už tisíckrát hrali v počítačových hrách...

A v zlomku sekundy sa z vás môže stať násilník a môže sa zmeniť celý váš budúci život. Všetko sa to udeje proti vašej vôli, podvedome, v zlomku sekundy, bez vášho vedomia.

Buďte opatrní, citlivo zvažujte, čo pozerajú vaše oči, čo počúvajú vaše uši a čo činia vaše ruky...