Mladý záchranár: prevencia kriminality detí a mládeže

Prevencia kriminality >>  Mladý záchranár: prevencia kriminality detí a mládeže

Samovraždy

Každá sekunda, každý okamih predurčuje naše životné smerovanie, náš budúci život

Na Slovensku z dôvodu samovraždy zomrie ročne okolo sedemsto ľudí, z toho je okolo sto detí a mladistvých. Neustály nárast počtu samovrážd detí a mládeže možno označiť ako novodobý mor spoločnosti, ktorý ohrozuje každé dnešné dieťa. Doba sa príliš rýchlo radikálne mení a človek len ťažko zvládne stovky každodenných rozmanitých podnetov.

Napríklad už desaťročné dieťa sa zamýšľa nad nebezpečenstvom globálneho otepľovania. Túto tému médiá často zneužívajú a šíria medzi ľuďmi paniku. A malé dieťa? Má z toho strach a nepokoj v duši. Je to len malé zrnko z toho, čo dnes deti vidia a čo im médiá podsúvajú. Veď neustále sa hovorí o vraždách, násilí, o páchaní zla, o nepokojoch, katastrofách, o ľudskom nešťastí, amorálnosti, vulgárnosti, rozvodovosti... Vplyv médií, internetu, mobilných telefónov, reklamy, spoločenských trendov je veľký.

Pre ilustráciu uvediem rozhovor dvoch dvanásťročných chlapcov z rozvrátených rodín, ktorí v jednom bratislavskom parku sedeli na strome a rozprávali sa. Jeden hovoril o tom, že jeho mama často mení partnera, druhý chlapec mal záujem študovať archeológiu, ale otec chce mať z neho právnika, lebo viac zarobí. Obaja boli znechutení dnešnými dievčatami, označili ich za zlatokopky. Chlapci v ich veku by snáď mali mať iné myšlienky, mali by bicyklovať, hrať futbal, tešiť sa zo života a ešte len začať pokukovať po dievčatách, nie?

Je však dôležité, aby sme si uvedomili, že každý z nás prišiel na tento svet, lebo má určité poslanie.

Zamyslime sa spoločne nad tým, aká je pravdepodobnosť toho, že ste tu práve vy. Na svete je množstvo mužov a žien. Aká je pravdepodobnosť, že z takéhoto množstva sa stretli práve váš otec a vaša mama? Veľmi malá, že? Uvedomujete si, aby ste mali svojho otca a svoju mamu, museli sa stretnúť vaši štyria starí rodičia? Aby ste mali tých starých rodičov, ktorých máte, museli sa stretnúť vaši ôsmi prastarí rodičia, šestnásti praprastarí rodičia, tridsiati dvaja prapraprastarí rodičia...

Inými slovami, že ste tu práve vy, je vďaka tomu, že sa stovky a stovky, ba priam tisíce a tisíce vašich predkov muselo stretnúť v tom obrovskom množstve ľudí, aby ste tu boli práve vy.

Stromy majú semienka, aby sa mohli rozmnožovať. Napríklad javor má také množstvo semien, že sa nedá odhadnúť ich počet. A koľko semien sa uchytí a koľko semien sa neujme? Koľké vietor odveje? Z koľkých vyrastú stromy?

Z veľkého počtu je to len nepatrné množstvo. Zo životaschopného semienka vyrastie strom, ktorý má svoje miesto a je potrebný pre tento svet. V prírode nič nie je navyše. Preto každý zlomený či spílený strom v prírode chýba a narúša jej rovnováhu. Podobne je to aj s človekom.

Keď človek spácha samovraždu, odíde zo sveta skôr, ako mu bolo predurčené. Nesplní svoje životné poslanie, pre ktoré sa na tento svet narodil. Neodovzdá svoj životný štafetový kolík ďalej. Necháva veľký dlh skutkov voči spoločnosti a svojim blízkym. Necháva po sebe prázdne miesto a trvalý smútok v srdciach.

Život prináša každému z nás problémy. Niekomu väčšie, inému menšie. Každý ich musí riešiť, lebo len riešením problémov jedinec získava duševnú silu pre budúcnosť. Človek je obdarený slobodnou vôľou a je len na ňom, ako sa k životným ťažkostiam postaví. Nevyriešené problémy sa však budú opakovane vracať ešte s väčšou intenzitou a oslabovať psychiku. Samovraždou sa len potvrdí, že si človek so životom nevedel poradiť, že nehľadal cesty riešenia, že rezignoval a zničil najvzácnejší dar, ktorý sa volá život. Preto sa nikdy nevzdávaj, aby ťa vietor tvojho života nezavial do nenávratnosti.

Niekedy sa človeku môže zdať, že život nemá zmysel, že svet nemá zmysel. Cíti sa opustený, ukrivdený, nepochopený. Každého sprevádzajú menšie alebo väčšie životné ťažkosti. Treba si však uvedomiť, že ony sú preto, aby sme ich riešili, a takto získavali schopnosti zvládnuť zložitejšie problémy. So životom sa treba popasovať a nerezignovať.

Veď nikdy nevieme, čo sa stane o chvíľu, na druhý deň, o mesiac, o rok..., ako sa veci vyriešia a čo budeme ešte môcť urobiť. Keď nás problémy zlomia a my ich riešime samovraždou, odídeme skôr, ako nám bolo určené. Tak nestihneme splniť svoje životné poslanie, pre ktoré sme sa narodili.

Život na tejto zemi je obrovská šanca a má nevyčísliteľnú hodnotu

Toto netreba snáď nikomu pripomínať a ani zdôrazňovať. Preto nebuďte nevšímaví, ľahostajní a hlavne nepodceňujte náznaky, ktoré osoba, ktorá sa zamýšľa nad spáchaním samovraždy, signalizuje. Poznanie príčin samovraždy a prvej pomoci pri pokuse o ňu môže byť pre vás užitočné, lebo nikdy neviete, či nebude niekto vašu pomoc potrebovať. Možno to bude práve niekto, koho máte radi a kto by vám veľmi chýbal, keby zrazu odišiel. Pomôcť treba každému.

Počet prípadov, kedy si ľudia siahajú na život, je alarmujúci. Samovraždou umiera denne na našej planéte okolo 1 000 ľudí, asi 10 000 sa o samovraždu pokúsi a približne 50 000 sa ňou vyhráža.

Na Slovensku ročne z dôvodu samovraždy zomiera okolo 700 ľudí, z toho je okolo 100 detí a mladých ľudí. Tento počet je taký alarmujúci, že je najvyšší čas povedať o tejto problematike niečo viac.

Ak si vy neviete rady, ešte to neznamená, že riešenie vášho problému neexistuje. Každý problém sa dá riešiť. Zapamätajte si, že útek z domu alebo skončenie života nie je riešenie. Napríklad ani známky v škole nie sú tým najdôležitejším. Často nesvedčia o „múdrosti“ či „hlúposti“ žiaka a nie sú obrazom inteligencie. Spomeňte si na Einsteina...

S mnohými traumami a stresmi sa dnešní mladí ľudia nevedia dosť dobre vyrovnať. Patria sem najmä rodinné problémy, nešťastné lásky, neočakávané zmeny v živote, problémy v škole, pocit menejcennosti, zlé známky, nespravodlivosť rodičov alebo vychovávateľov, šikanovanie, týranie, zneužívanie, zanedbávanie a podobne.

Vo väčšine prípadov sa dá pokusu o samovraždu predísť. Mnohokrát osoba, ktorá plánuje spáchať takýto čin, nepriamo svoj úmysel signalizuje. Dôkazom toho sú najmä zmeny v správaní. Žiaľ, často tieto zmeny zostávajú nepovšimnuté. V žiadnom prípade netreba podceňovať nijaký varovný signál. O problémoch sa treba naučiť rozprávať a v neposlednom rade sa obrátiť aj na odbornú pomoc. Veľmi dôležitý je najmä rozhovor, pri ktorom sa dokážeme zdôveriť nejakej našej blízkej osobe. Rozhovor pomôže analyzovať alebo nájsť riešenie problémov a zároveň upevní vzťahy (napríklad v rodine), pretože dáme najavo svoju dôveru človeku, ktorému naša otvorenosť možno tiež v niečom pomôže. Dôležité je uvedomiť si, že odísť nie je umenie. Umenie je zostať a riešiť. Vždy sa nájde niekto alebo niečo, čo vás bude „držať nad vodou“, ako spieva Jožo Ráž. Všímajte si ľudí okolo seba a vážte si svoj život a životy iných!

Ako zistíte, že sa so spolužiakom niečo deje?

• uzatvára sa do seba, odmieta komunikáciu s rodinou, s kamarátmi, je ľahostajný k svojmu zovňajšku,
• chodí poza školu, klame, nevie sa sústrediť, je zmätený, nerozhodný,
• zhoršil sa jeho prospech,
• je smutný, obviňuje sa za veci, ktoré v skutočnosti nemohol zapríčiniť,
• nemá záujem o koníčky a obvyklé aktivity,
• zmení svoju „partiu“ ,
• nadmerne fajčí, pije alebo zneužíva drogy,
• nemá chuť na jedlo, cíti sa unavený, sťažuje sa na bolesti brucha, bolesti hlavy, úzkosť, poruchy spánku a podobne,
• často hovorí: „Nikto ma nemá rád, život nestojí za nič, nič nemá zmysel, som všetkým len na príťaž.“

Všetky tieto varovné signály, poukazujúce na možnosť spáchania samovraždy, treba brať vždy vážne. Samovražde môže najskôr zabrániť najbližšie okolie, ktoré ohrozeného človeka najlepšie pozná. V prípade, že váš kamarát, resp. mladý človek z blízkeho okolia, prejavuje niektoré z uvedených signálov, pokúste sa s ním porozprávať, povzbudiť ho v tom, že problém sa dá riešiť. Poraďte mu, že môže vyhľadať odbornú psychologickú pomoc. Povedzte o tom aj niektorej dospelej osobe, ktorej dôverujete. S otázkami sa môžete obrátiť na Linku detskej istoty – 116 111, kde vám ochotne poradia. Takáto osoba, spolužiak alebo kamarát si vyžaduje od okolia empatický prístup, pochopenie, poskytnutie podpory a pomoc pri hľadaní riešenia.

Čo nikdy nerobte:

• neignorujte takúto situáciu, neskôr už môže byť neskoro,
• nesnažte sa ohrozenému samovraždu vyhovoriť a zľahčovať jeho problém, lebo to nie je riešenie,
• nehovorte mu, že všetko bude zasa v poriadku, on potrebuje konkrétne riešenie,
• nehovorte, že situáciu musí prekonať, lebo kto sa zamýšľa nad samovraždou, už nemá síl veci riešiť a potrebuje pomoc okolia,
• nehovorte mu vety typu: „Máš predsa prečo žiť, mysli na svojich rodičov.“ Kto chce spáchať samovraždu, už stratil zmysel života,
• nesľubujte mu, že zachováte tajomstvo o jeho samovražedných úmysloch,
• nenechávajte ohrozeného samotného.

Udržujte si svoje duševné zdravie:

• v každom dni a v každej udalosti hľadajte niečo pekné,
• udržte si aspoň niekoľko skutočných priateľov,
• nebráňte sa smútku, patrí k životu,
• ak vás však premáha smútok, porozprávajte sa s rodičmi, kamarátmi, príbuznými, ktorým dôverujete, vyjadrite im svoje pocity,
• snažte sa všade primiešať trochu humoru, humor je korenie života,
• zbytočne nepreceňujte úspechy a prehry,
• dbajte na zdravý životný štýl, dodržujte rytmus bdenia a spánku, spoločnosti a samoty, dodržujte denne primeraný pohyb,
• pestujte osobné záujmy, venujte sa tvorivej činnosti, zaobstarajte si napríklad domáce zvieratko a robte dobro. Robenie dobra je najsilnejší zmysel života.

Skutočné príbehy:

1. Na vlastnej koži som zažil, ako sa vytrácal život z človeka, ktorý sa pokúsil o samovraždu. Do príchodu rýchlej zdravotnej služby sme tohto muža oživovali. Vykonával som nepriamu masáž srdca. Po príchode záchranárov sme museli posunúť muža v miestnosti tak, aby bolo okolo neho viac miesta.

Chytil som ho za členky nôh. V tom okamihu som na svojich rukách pocítil chlad a začala ma opúšťať nádej na jeho záchranu. Zo všetkých síl sme ešte bojovali so smrťou o jeho život, ale neboli sme úspešní. Muža sa nám nepodarilo vrátiť späť, späť medzi živých.

Smrť zvíťazila nad človekom, ktorý mohol žiť, ale nechcel žiť. Prečo? Všetci zúčastnení sme boli ešte dlho smutní a spomienky v nás dlho pretrvávali. Bol to pre všetkých veľmi silný negatívny emocionálny zážitok, na ktorý sa len ťažko zabúda. Zomrel človek, ktorého snáď mohli zachrániť úprimné ľudské slová, trochu záujmu, pomoci a útechy.

2. Raz ma pozval kamarát na posedenie s jeho priateľmi. Pozvanie som prijal. Keď som odchádzal domov, išiel ma odprevadiť k autu. Po krátkom rozhovore som mu povedal: „Miško, ty chceš spáchať samovraždu?“ Od prekvapenia vypleštil na mňa oči. Nechápal, ako som na to prišiel. Odpovedal som mu: „Predsa vidím a počujem.“

Od toho večera sme sa častejšie stretávali a veľa sme sa rozprávali. Spolu sme zvládli jeho problémy a dnes je spokojný a úspešný mladý muž. Spoločné debaty a riešenia situácií nás zblížili, obidvoch posilnili, obohatili a posunuli v živote dopredu. Pred touto skúsenosťou sme boli kamaráti, dnes sme veľkí kamaráti.

3. Nedávno som sa ocitol na pohrebe 15 ročného mládenca, ktorý spáchal samovraždu. S chlapcom sa na jeho poslednej ceste lúčilo okolo tristo pozostalých, spolužiakov, kamarátov a známych.

Táto zbytočná smrť mladého človeka sa každého z nás osobne veľmi dotkla. Premýšľal som, keby mu tak títo ľudia boli zo svojho času venovali len chvíľu ešte počas jeho života, keby ho viac boli počúvali a vnímali, keby mu pomohli s jeho problémami, dali rozumné odpovede na jeho otázky, podržali ho a podporili, aby sa s problémami necítil tak sám a bezmocne. Keby...
Preto si zapamätajte, moji mladí priatelia, že rodičia, rodinní príslušníci, rovesníci, ľudia okolo vás (napríklad učiteľ, lekár) sú tu aj na to, aby ste sa im zdôverili s problémami, ktoré vám víria v hlave a neviete sa s nimi sami vyrovnať. Nebuďte preto k sebe ľahostajní a nezabíjajte svoje mladé životy! Spoločnými silami zvládnete každý problém.

4. Kamarát sa viezol na lanovke s lyžiarom z Kanady, ktorý bol výborným zjazdárom, veď zlyžoval aj Mount McKinley. Keďže svah pod lanovkou nezodpovedal jeho predstavám, pýtal sa na miesto lepšej lyžovačky. Priateľ upriamil jeho pozornosť na neďaleký žľab, v ktorom sa on aj s partiou lyžovali.

Neskôr priateľ videl v žľabe spadnutú lavínu. Poprosil chlapcov z horskej záchrannej služby, aby terén prezreli s lavínovým psom, nakoľko žľabom chvíľu pred tým schádzala skupinka českých turistov. Na druhý deň sa dozvedel, že v lavíne našli mŕtveho Kanaďana, ktorý mal desať centimetrov pod snehom lyžiarsku palicu. Keby trčala zo snehu, bola tu možnosť ho zachrániť. Pri ústach mal nadýchanú bublinu, čo bolo dôkazom, že ešte určitý čas po zasypaní žil.

Keď som sa po nejakom čase s kamarátom stretol, povedal mi: ,,Zabil som Kanaďana.“ Bol z toho veľmi smutný. Dlho mi trvalo, kým som ho presvedčil, že nenesie vinu za túto smrť. Veď aký by to malo zmysel, keby si môj kamarát svoje výčitky svedomia riešil tým, že by si siahol na život? Kanaďanovi by to život nevrátilo a jeho rodičia, priatelia, blízki by prišli o syna, kamaráta, dobrého človeka a výborného muzikanta.

Ťažko niekedy získať odpovede na otázku PREČO? Prečo práve ja, prečo sa to stalo práve mne... Ale žiť treba ďalej!

5. Jedno dievčatko sa utopilo v blízkosti miesta, kde som v tom čase mal byť aj ja. Osud však zariadil, že som sa nachádzal niekde inde. Dlho som sa trápil, že som tam vtedy nebol. Snáď by dievčatko ešte dnes žilo. Po čase som si uvedomil, že život treba prijať tak, ako ide, ale zároveň sa snažiť nájsť v každom dni, v každom človeku a v každej udalosti niečo pekné a povzbudzujúce.

6. Môj veľmi dobrý priateľ Juraj Kardhordó zomrel počas výstupu na jednu osemtisícovku. Bol to skúsený horolezec a po skončení expedície mal sprevádzať turistov v Himalájach okolo Mount Everest-u. Cestovná kancelária, ktorá organizovala spomínaný trekking, po jeho smrti zabezpečila iného sprievodcu, tiež skúseného horolezca. Počas sprevádzania turistov aj on tragicky zahynul v lavíne. Životné cesty sú nevyspytateľné...