Metodika pre 2. stupeň ZŠ - právne povedomie

Prevencia kriminality >>  Metodika pre 2. stupeň ZŠ - právne povedomie

Najčastejšie kriminogénne faktory kriminality mládeže

Faktorom, ktoré napomáhajú alebo uľahčujú (ovplyvňujú) páchanie trestnej činnosti hovoríme kriminogénne faktory.

Tieto faktory môžu byť:

- endogénne (vnútorné) kriminogénne faktory kriminality mládeže (vyplývajúce z osobnostných vlastnosti človeka)
- exogénne (vonkajšie) kriminogénne faktory kriminality mládeže (vyplývajúce z prostredia, ktoré človeka ovplyvňuje a podieľa sa na jeho výchove)

Endogénne (vnútorné) kriminogénne faktory kriminality mládeže

Znížená úroveň všeobecnej inteligencie patrí medzi často uvádzané rizikové činitele kriminality spáchanej maloletými a mladistvými osobami. Názory o tom, že mentálna retardácia môže súvisieť s páchaním kriminality, sú veľmi staré a môžeme ich nájsť vo viacerých kriminologických teóriách. Doteraz však žiadna z týchto teórií priamo nedokázala existenciu takejto závislosti.

Medzi ďalšie typické charakteristiky osobnosti maloletého a mladistvého páchateľa patrí agresia. Pri páchaní násilnej trestnej činnosti mládeže sa stretávame najmä s otvorenou, priamou, fyzickou, či verbálnou agresiou, prípadne aj agresiou brachiálnou. Pri majetkovej trestnej činnosti prichádza do úvahy nepriama, príp. brachiálna agresia. Medzi dôležité činitele, ktoré ovplyvňujú a podporujú agresívne správanie sa maloletých a mladistvých osôb zaraďujeme najmä negatívne až patologické výchovné pôsobenie v rodine, nedostatok kladných citových väzieb v detstve, hrubé, agresívne prostredie v rodine i mimo nej, podnecovanie egocentrizmu, schvaľovanie agresie, podceňovanie, ponižovanie a favorizovanie súrodencov.

Maloleté a mladistvé osoby prechádzajú viacerými vývinovými obdobiami, teda medzi kriminogénne faktory kriminality mládeže môžeme zaradiť aj rizikové činitele psychosociálneho vývinu v období školského veku, puberty a adolescencie. I keď samotné vývinové obdobia nie sú a ani nemôžu byť samy o sebe príčinami kriminálneho správania sa človeka, jednotlivé etapy vývinu sa vyznačujú špecifickými znakmi a prinášajú pre jedinca také výrazné zmeny v jeho živote, že môžu byť príliš záťažové a konfliktné a mladý človek v ich dôsledku nezvláda nové situácie a reaguje správaním, ktoré sa odkláňa od žiaduceho správania sa.

Exogénne (vonkajšie) kriminogénne faktory kriminality mládeže

Medzi najvýznamnejšie kriminogénne faktory kriminality mládeže patrí rodina. V súvislosti s kriminalitou mládeže medzi najčastejšie skúmanú oblasť patrí problematika dysfunkčných, resp. afunkčných rodín, o dysfunkčnosti a afunkčnosti rodín najčastejšie dozvedáme však až zo sociálno-patologických prejavov jednotlivých členov.

Úplnosť, resp. neúplnosť rodín ako významný kriminogénny faktor zaujímal kriminológov už v minulosti a v tejto súvislosti bolo realizovaných viacero výskumov. Závery týchto skúmaní sú však veľmi rozporné. Na jednej strane je skupina expertov, ktorí preceňujú dôsledky neúplných rodín na vznik kriminálneho správania sa detí. Na druhej strane je uplatňovaný názor, že neúplnosť rodiny nie je priamou príčinou delikvencie mládeže.

Príčiny negatívneho vplyvu úplných rodín na páchanie kriminality mládeže spočívajú najmä v neplnení funkcií rodiny, z hľadiska čoho môžeme uvažovať o viacerých typoch rodín. Môže ísť o rodiny, ktoré sú úplné len po formálnej stránke a kde vzťahy medzi rodičmi a ostatnými členmi sú natoľko narušené, že rodina je rozvrátená vo svojich základných funkciách a môžeme tu preto hovoriť o afunkčnej rodine. Ďalším typom úplnej rodiny, ktorá môže na deti pôsobiť negatívne, je rodina, o ktorej na rozdiel od prvého typu rodiny, často ani najbližšie okolie netuší, že svojím pôsobením ohrozujú zdravý vývoj dieťaťa. Negatívny vplyv takejto rodiny spočíva najmä v zlyhávaní výchovnej a emocionálnej funkcie, ktoré sa potom prejavujú v samotnom vzťahu medzi rodičmi a deťmi, v ich neefektívnej komunikácii a pod.

V súvislosti s objasňovaním rizikového vplyvu rodiny na mládež sa dostáva do popredia aj otázka sociálneho statusu rodín maloletých a mladistvých páchateľov a najčastejšie je skúmaná problematika nezamestnanosti rodičov, resp. druhu profesie rodičov páchateľov z radov mládeže. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súčasná nepriaznivá sociálno-ekonomická situácia, a najmä dlhodobo vysoká miera nezamestnanosti, výrazne ovplyvňuje každodenný život slovenskej rodiny.

Nezamestnanosť, ako negatívny spoločenský fenomén, je vo všeobecnosti pokladaná za významný determinant kriminality. Pokiaľ však nezamestnanosť jedného či oboch rodičov spôsobuje ťažkosti v napĺňaní ekonomickej funkcie rodiny, výrazne tým zasahuje do života všetkých jej členov, detí a mládeže nevynímajúc. Takáto situácia so sebou prináša pocity frustrácie, napätia a ďalších negatívnych javov, ktoré ak dlhodobo pretrvávajú, môžu vyústiť až do vzniku delikventného správania.

V posledných rokoch sa v našej spoločnosti čoraz viac poukazuje na negatívny vplyv tzv. „podnikateľských rodín“, či rodín tzv. „inteligencie“. Vychádzajúc z informácií o páchateľoch z radov mládeže evidujeme mierny nárast počtu týchto rodín medzi maloletými a mladistvými páchateľmi, predovšetkým pri niektorých druhoch kriminality, akými sú napríklad násilná či mravnostná kriminalita. V reálnom, štatistikami neskreslenom živote, môžeme očakávať v budúcnosti zvyšujúce sa zastúpenie detí a mladých ľudí z tzv. „privilegovaných“ vrstiev medzi páchateľmi kriminality.

V minulosti boli za rizikové považované aj rodiny, ktorých rodič bol vo výkone trestu, prípadne sa dopustil páchania trestnej činnosti a boli označované ako tzv. „kriminálne závadové prostredie“. V súčasnosti sa však ukazuje, že rizikovou rodinou môže byť akýkoľvek typ rodiny, nakoľko medzi páchateľmi z radov mládeže v Slovenskej republike výrazne dominujú osoby, ktoré pochádzajú z rodín, ktoré kriminalitou rodičov či súrodencov ohrozené neboli.

Medzi ďalšiu významnú oblasť rizikového vplyvu na deti a mládež zaraďujeme školu. Odcudzenie sa žiakov školskému prostrediu je vnímané ako významný kriminogénny činiteľ školy, ktorý negatívne ovplyvňuje nielen školskú výkonnosť žiakov, ich záujem o zvyšovanie kvalifikácie, s čím súvisí aj možnosť uplatniť sa na trhu práce, ale prejavuje sa aj vo vysokom podiele mládeže na kriminalite.

Príčiny samotného odcudzenia sa žiakov školskému prostrediu môžu byť rôzne, avšak medzi najvýznamnejšie môžeme zaradiť vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi, ale aj medzi spolužiakmi navzájom.

Ďalším nemenej významným rizikovým činiteľom kriminality mládeže súvisiacim so školou je záškoláctvo. Záškoláctvo ako zámerné vyhýbanie sa školskému vyučovaniu, nie je fenoménom posledných rokov, ale vyskytuje sa v každom období spoločnosti od ustanovenia povinnej školskej dochádzky.

Školské neprospievanie je charakterizované ako ďalší kriminogénny faktor. Školské neúspechy a delikvencia spolu súvisia.

Násilie a agres, vyskytujúce sa na školách, patria medzi typické rizikové činitele, prejavujúce sa najmä v násilnej kriminalite mladých ľudí. Je zrejmé, že násilie na základných a stredných školách narastá. Nemáme na mysli len násilie vyskytujúce sa medzi spolužiakmi, ale na verejnosť vychádzajú aj správy o násilí, ktoré smerovalo od žiakov, resp. študentov voči učiteľom.

Medzi ďalšie faktory, podmieňujúce vznik kriminálneho správania sa mladých ľudí je závislosť na návykových látkach a výherných automatoch.

Druhou oblasťou kriminality, kde sa výrazne prejavuje drogová závislosť a závislosť na výherných automatoch, sú trestné činy, ktoré sú páchané za účelom získania hmotných prostriedkov na zadováženie si drogy (resp. využitie hmotných prostriedkov na gambling). O tom, že problematika drogových závislostí a patologického hráčstva z pohľadu kriminality mládeže nie je zanedbateľná, svedčia aj narastajúce počty prípadov maloletých a mladistvých páchateľov, ktorí sa dopúšťajú trestnej činnosti na útekoch z liečení zo závislosti na alkohole, omamných látkach, ale aj na výherných automatoch.

Samotná existencia trávenia voľného času nie je sama o sebe kriminogénnym faktorom kriminality mládeže. Negatívne pôsobenie začína vtedy, keď mladí ľudia nedokážu, nechcú alebo nemôžu zmysluplne využívať voľný čas.

Na vzťah medzi neefektívnym trávením voľného času a kriminalitou mládeže poukazuje aj časové rozloženie jej páchania, z ktorého je zrejmé, že časový interval od 14. do 22. hodiny je najfrekventovanejším časom páchania kriminality mládeže, pričom takmer polovica trestných činov je mládežou páchaná v uvedenom časovom rozpätí.

Vplyv masmédií na kriminalitu mládeže je nespochybniteľný a v našej spoločnosti výrazne narastá najmä v súčasnosti.

Z viacerých mediálnych výskumov vyplynulo, že množstvo času, ktorý deti a mladí ľudia venujú sledovaniu televízie narastá, a to na úkor času stráveného aktívnym relaxovaním v podobe športových, umeleckých či iných aktivít. Ďalším závažným problémom súčasnosti je aj narastanie objemu času, ktorý mládež trávi počítačovými hrami, ktoré navyše majú prevažne násilný a agresívny charakter.

Z hľadiska prezentovaných obsahov v masmédiách je v súčasnosti najviac diskutovanou témou vplyv násilných a akčných scén na mladú populáciu. Ukazuje sa, že negatívny vplyv násilia na deti a mladých ľudí je spájaný najmä s pôsobením televízie a filmu.

Rovesnícka skupina patrí medzi ďalšie významné socializačné činitele, ktorej vplyv na mladých ľudí v posledných desaťročiach neustále narastá. V súvislosti s rovesníckymi skupinami, ktorých aktivity sa výrazne orientujú na sociálno-patologické správanie, hovoríme o delikventnej subkultúre mládeže.

Delikventné subkultúry mládeže vznikajú ako reakcie mladých ľudí na problémy adaptácie, ako aj na nevyhovujúci status v spoločnosti a od rovesníckych skupín sa odlišujú cieľom pôsobenia a motívom činnosti. Delikventná subkultúra poskytuje svojim členom pripísaný status, uznanie, rešpekt a možnosť rozvíjať interpersonálne vzťahy. Znaky delikventnej subkultúry sú podobné ako u rovesníckej skupiny, avšak štruktúra delikventnej subkultúry je viac nezávislá, neovplyvniteľná zvonka a súdržná. Delikventná subkultúra pôsobí na svojich členov tým, že si mladý človek uspokojuje svoje potreby, zvyšuje svoju lojalitu voči skupine, zmenšuje pocity viny (technika neutralizácie) a v tejto skupine nachádza protiváhu k pôsobeniu rodiny a školy.

Gang je spolčenie viacerých, najčastejšie mladých ľudí, organizovaných za účelom splnenia špecifických úloh, resp. za účelom spoločnej akcie. Gang na rozdiel od rovesníckej skupiny od svojich členov vyžaduje pocit spolupatričnosti k členom a vodcovi skupiny, je tu silný tlak na uniformitu (dodržiavanie noriem), veľmi časté je používanie rovnakých symbolov a špeciálneho jazyka. Z hľadiska druhu trestnej činnosti, na ktorú sa jednotlivé typy gangov zameriavajú, rozlišujeme:

Sociálny gang - členovia sa orientujú väčšinou na spoločné aktivity, ktoré nie sú v rozpore so spoločenskými normami, pre členov nie je typické páchanie trestnej činnosti, ak sú však fyzicky alebo inak atakovaní, na svoju ochranu používajú aj fyzické násilie.

Delikventný gang - je súdržná skupina, organizovaná na základe motívu peňažného zisku z prevažne delikventných aktivít, členstvo v takomto gangu ešte neznamená začiatok kriminálnej kariéry mladého človeka, ide skôr o uspokojovanie materiálnych potrieb.

Násilný gang – je organizácia, ktorej cieľom je dosiahnutie uspokojenia členov gangu prostredníctvom násilných aktivít, členovia trávia svoj čas plánovaním akcií, zbieraním zbraní a arzenálu a samotným uskutočňovaním násilných deliktov.

Medzi najpočetnejšie delikventné subkultúry mládeže pôsobiace na našom území patria extrémistické skupiny, pričom najzávažnejších deliktov sa dopúšťajú členovia pravicových extrémistických skupín, ktoré vychádzajú z ideológie hnutia Skinheads. Medzi delikventné subkultúry (majúce niekedy aj znaky gangov) môžeme zaradiť aj tzv. „writerov“, teda osoby vytvárajúce tzv. „graffity“ (rôzne grafické prejavy na verejných priestranstvách, budovách, vlakoch a pod.). Aj napriek tomu, že aktivity writerov sú z hľadiska platného Trestného zákona sankcionované (napr. § 245 TZ – poškodzovanie cudzej veci), v odbornej aj laickej verejnosti sú hodnotené veľmi rozporne. Časť verejnosti zastáva názor, že grafické výtvory writerov sú istým špecifickým druhom umeleckej tvorby a vyjadrenia. Väčšina občanov sa však prikláňa k názoru, že ide o poškodzovanie verejných priestranstiev, často kultúrnych a historických pamiatok a súhlasia s kriminalizáciou týchto prejavov a sankcionovaním ich páchateľov.