Metodika pre 2. stupeň ZŠ - právne povedomie

Prevencia kriminality >>  Metodika pre 2. stupeň ZŠ - právne povedomie

PREVENCIA PROTISPOLOČENSKEJ ČINNOSTI

Prevencia – predchádzanie javu, činnosť orientovaná na zabránenie niečomu.

Prevencia kriminality je cieľavedomé, plánovité, koordinované a komplexné pôsobenie na príčiny a podmienky, ktoré kriminalitu vyvolávajú alebo ju umožňujú, s cieľom jej predchádzania, obmedzovania a potláčania.

Teda sú to všetky aktivity (prednášky, súťaže, stretnutia, besedy, letáky metodické príručky atď.) realizované príslušníkmi PZ ale i ďalšími pracovníkmi MV SR, ako i aktivity realizované v rámci činnosti iných rezortov a rôznymi nadáciami a občianskymi združeniami, či cirkvou, zamerané na elimináciu trestnej činnosti a vo všeobecnosti aj iným sociálno-patologickým javom vyskytujúcim sa v spoločnosti.

5.1 Prevencia kriminality mládeže v SR

Vzhľadom na to, že v tejto časti sa zaoberáme kriminalitou páchanou mládežou, nebudeme sa zaoberať všetkými kategóriami prevencie kriminality (navyše z teoretického aj praktického hľadiska predstavujú tak rozsiahlu časť, že nie je možné uviesť ich v celej šírke) a v ďalšej časti zúžime našu pozornosť na objasnenie sociálnej prevencie kriminality, ktorá sa v najväčšej miere dotýka problematiky kriminality mládeže.

Primárna sociálna prevencia kriminality mládeže

Objektom primárnej sociálnej prevencie kriminality vo všeobecnosti je sociálne prostredie v najširšom zmysle slova. Ide tu o vytváranie takých podmienok, aby sa človek nestal páchateľom trestného činu, pričom preventívne pôsobenie je nasmerované na najširšiu verejnosť. Z hľadiska prevencie kriminality mládeže sú objektom primárnej sociálnej prevencie mladí ľudia vo veku do 18 rokov, ktorí neprišli do styku s kriminalitou, alebo inými formami sociálno-patologického správania. Vychádzajúc zo všeobecného cieľa stratégie primárnej sociálnej prevencie kriminality mládeže sú zamerané na výchovu a vzdelávanie mládeže, mimoškolské aktivity, zvyšovanie právneho vedomia, organizovanie výcvikov orientovaných na rodinnú výchovu, profesijné vzdelávanie pedagógov, policajtov, sociálnych pracovníkov a pod.

Medzi konkrétne preventívne programy primárnej sociálnej prevencie kriminality mládeže môžeme zaradiť projekt „Správaj sa normálne“, ktorý bol pod gesciou rezortu vnútra začatý v rámci slovensko – holandskej spolupráce (program MATRA I). Projekt obsahuje 10 tematických celkov, ktoré sú prezentované príslušníkmi Policajného zboru a mestských polícií na vyučovacích hodinách v rámci jedného školského roka pre žiakov 5. ročníkov základných škôl.

Významnou oblasťou primárnej sociálnej prevencie kriminality mládeže je výchova mladej populácie, kde má nezastupiteľné miesto rezort školstva. V rámci rezortu školstva sú realizované mnohé preventívne aktivity, z ktorých najvýznamnejšie sú: Školy podporujúce zdravie, Prevencia šikanovania a týrania v základných školách, Prevencia a eliminácia rodinného násilia, Cesta k emocionálnej zrelosti.

Medzi ďalšie preventívne aktivity primárnej sociálnej prevencie kriminality mládeže patrí výtvarná súťaž a celoštátna putovná výstava spojená so sprievodnými podujatiami „Polícia očami detí“, cieľom ktorej je formovanie právneho vedomia detí vo veku od 3 – 15 rokov. Pre mládež vo veku od 14 do 18 rokov je organizovaná obdobná aktivita s názvom „Prečo som na svete rád/rada“.

V primárnej protidrogovej prevencii zameranej na deti a mládež boli realizované napríklad aj ďalšie programy: „Školy podporujúce zdravie“, „Škola bez alkoholu, drog a cigariet“, cykloturistické podujatie „Pohybom proti drogám“, letný pobytový tábor pre deti vo veku od 11 do 13 rokov „Ako žiť zdravo a hravo“, „Marihuana známa - neznáma“ zameraný na prehĺbenie všeobecného poznania problematiky z oblasti drogových závislostí, „Okno do duše“, ďalej „Tvoja správna voľba“ a iné.

Sekundárna sociálna prevencia kriminality mládeže

Objektom sekundárnej sociálnej prevencie kriminality sú rizikové faktory sociálneho pôsobenia a tzv. „rizikoví jedinci“, u ktorých je vyššia pravdepodobnosť, že sa stanú páchateľmi trestnej činnosti. Z hľadiska sekundárnej sociálnej prevencie kriminality mládeže sú jej objektom mladí ľudia, ktorí sú vo väčšej miere ohrození páchaním kriminality, t. j. jedinci, u ktorých sa poruchy správania začínajú prejavovať v závažnejších formách.

V tejto sfére sa realizujú najmä sociálno-psychologické výcviky zamerané na efektívnu komunikáciu, riešenie konfliktov, zvládanie agresie, výchovno-vzdelávacie a rovesnícke (peer) programy, špeciálno-pedagogické opatrenia, vytváranie pracovných miest, zriaďovanie a prevádzkovanie poradenských a krízových zariadení, vzdelávacie a voľno-časové aktivity orientované na ohrozenú mládež, rekvalifikácia zdravotne postihnutých, nezamestnaných a sociálne znevýhodňovaných jedincov.

Aj v rámci sekundárnej sociálnej prevencie je významná činnosť rezortu školstva, ktorá zahŕňa odbornú prácu s deťmi s poruchami psychosociálneho vývinu a porúch správania, preventívne opatrenia a programy, ktorých cieľom je zabrániť fixovaniu sociálno-patologických javov, spoluprácu škôl a školských zariadení s rodinou a vecne príslušnými inštitúciami, za účelom odstránenia príčin, ktoré ich vyvolali, ambulantnú a sanatórnu starostlivosť s možnosťou umiestnenia dieťaťa na krátkodobý diagnostický alebo liečebno-výchovný pobyt.

Na úseku ochrany detí pred sociálno-patologickými javmi a v prevencii problémového a delikventného vývinu majú významné postavenie centrá výchovnej a psychologickej prevencie, ktoré ako špeciálne výchovné zariadenia uskutočňujú komplexnú preventívno - výchovnú a psychologickú starostlivosť o deti a mládež s poruchami správania, od výchovných problémov v rodine, až po porušovanie školského a verejného poriadku.

Terciárna sociálna prevencia kriminality mládeže

V terciárnej sfére je objektom pôsobenia sociálnej prevencie kriminality nefunkčné sociálne prostredie a kriminálne narušený jedinec alebo skupina osôb, vrátane recidivistov. Objektom terciárnej sociálnej prevencie je osoba maloletá alebo mladistvá osoba, ktorá sa dopustila trestnej činnosti, resp. činu inak trestného, prípadne iného sociálno-patologického správania. Cieľom pôsobenia je vytváranie a posilňovanie pozitívnych sociálnych väzieb, ako aj vytváranie sociálneho prostredia, ktoré umožňuje uspokojovanie potrieb jedinca spoločensky akceptovaným spôsobom.

V rámci terciárnej sociálnej prevencie kriminality mládeže je z hľadiska rezortu školstva riešená komplexná a odborná starostlivosť o deti so závažnými poruchami správania a asociálnym vývinom, u ktorých bola nariadená ústavná alebo uložená ochranná výchova, nariadený reedukačný a terapeutický prístup k dieťaťu, špecifický a korelujúci s typom poruchy a etiológiou jej vzniku a vývinu.

V rezorte zdravotníctva sa venuje výrazná pozornosť terciárnej prevencii drogových závislostí predovšetkým v Centrách pre liečbu drogových závislostí. Medzi významné aktivity patrí program rekreačných aktivít „DROG – STOP – ŠTÝL“, klub a skupinové sedenia určené pre liečbu a resocializáciu abstinujúcich od drog, ambulantný program na pomoc pri gamblingu, program ambulantnej detoxifikácie, liečby závislých osôb od heroínu, alkoholu a iných návykových látok a iné.

5.2 Trestanie maloletých páchateľov

Reedukačné domovy pre deti a Reedukačné domovy pre deti a mládež

Maloletí a mladiství páchatelia vykonávajú ústavnú a nariadenú ochrannú výchovu v reedukačných domovoch. Reedukačné domovy pre deti (RDD) a Reedukačné domovy pre deti a mládež (RDDM) sú účelové zariadenia, v ktorých je zabezpečovaná výchova „sociálne a mravne narušených detí“, u ktorých boli zistené také závažné nedostatky v sociálnej prispôsobivosti, v osobnostných vlastnostiach a charakterovom vývine, že ich výchova sa nedá zvládnuť v iných zariadeniach.

Zabezpečujú komplexnú odbornú starostlivosť o deti a mládež s poruchami správania, asociálnym vývinom a trestnou činnosťou, ktoré boli na základe rozhodnutia štátneho orgánu vyňaté z rodiny a umiestnené do inštitucionálnej výchovy.

Reedukačné domovy majú nepretržitú prevádzku. Môžu byť koedukované – v zariadení sú umiestnení chlapci aj dievčatá spolu alebo nekoedukované – zvlášť sú zriadené zariadenia pre dievčatá, zvlášť pre chlapcov. (Poznámka: Od roku 2009 podľa zákona č. 245/2008 Z.z. sa výchovné zariadenia delia na reedukačné a diagnostické centrá a domovy a liečebno-výchovné sanatória.)

RDDM prijímajú deti po celý rok, sú to deti s nariadenou ústavnou výchovou alebo uloženou ochrannou výchovou alebo ich prijímajú na základe predbežného opatrenia. Umiestňujú sa do nich deti vo veku od 12 rokov do dosiahnutia dospelosti, alebo do času rozhodnutia súdu o zrušení ústavnej výchovy. Zariadenie majú nepretržitú prevádzku. Najčastejšie bývajú koedukované. Deti a mládež žijú v ústavoch podľa istých pravidiel, bez svojich blízkych, niektorí niekoľko mesiacov, iní niekoľko rokov. Pre nedostatok lásky, starostlivosti, opatery a ochrany dospelých sa dostali na nesprávnu cestu. Pedagogickí pracovníci spomínaných zariadení sa snažia viesť deti k tomu, aby vykročili správnou nohou do, "normálneho" života.

Resocializačné stredisko

Poskytuje starostlivosť drogovo závislému maloletému so skončenou povinnou školskou dochádzkou alebo plnoletému občanovi po skončení liečby v zdravotníckom zariadení na liečbu drogovo závislých osôb na základe odporúčania tohto zdravotníckeho zariadenia.

Stredisko poskytuje resocializáciu a rehabilitáciu s cieľom zaktivizovať vnútorné schopnosti občana; stravovanie, bývanie a zaopatrenie; liečebno-výchovnú starostlivosť' s cieľom odstrániť alebo zmierniť poruchy psychického vývinu, osobnostného vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa.

Stredisko utvára tiež podmienky na pracovné uplatnenie.

5.3 Trestanie mladistvých páchateľov

Všeobecne účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov a zabrániť im odsúdením pri páchaní ďalšej trestnej činnosti a vychovať ich k tomu, aby viedli riadny život, a tým výchovne pôsobili na ostatných členov spoločnosti. Hlavnou úlohou nie je trestať mladistvého, (§ 97 TZ) ale výchovne na neho pôsobiť, primerane chrániť jeho aj spoločnosť, viesť ho k náprave a zabezpečiť jeho normálne fungovanie v spoločnosti.

Mladistvému možno podľa TZ uložiť:

Mladistvému môže súd uložiť len nasledujúce tresty:
1. trest povinnej práce,
2. peňažný trest, (ak je už zárobkovo činný),
3. trest prepadnutia veci,
4. trest zákazu činnosti, ( avšak tento je možné uložiť len v prípade, že trest nebude prekážkou v príprave na jeho povolanie),
5. trest vyhostenia,
6. trest odňatia slobody.

7. Mladistvému (od 14 do 18 rokov) môže súd uložiť trest povinnej práce (najviac 150 hod.).

Peňažný trest je u mladistvého limitovaný rozpätím od 30 eur do 16 590 eur, avšak za splnenia podmienok všeobecne ustanovených zákonom a za predpokladu, že mladistvý je zárobkovo činný alebo ak jeho majetkové pomery uloženie takéhoto trestu dovoľujú.

Trestné sadzby trestu odňatia slobody ustanovené v trestnom zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu, pričom však horná hranica trestnej sadzby nesmie prevyšovať päť rokov a dolná hranica jeden rok. Trestný zákon umožňuje mladistvému uložiť trest odňatia slobody na päť až desať rokov v prípade ak mladistvý spáchal trestný čin, za ktorý trestný zákon vo všeobecnej časti alebo v osobitnej časti dovoľuje uložiť výnimočný trest, a stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre spoločnosť vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku alebo na obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok je mimoriadne vysoký, ak súd má za to, že by trest v skôr uvedenom rozpätí na dosiahnutie účelu trestu nepostačoval.

Štvrtá hlava - Osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých TZ 300/2005 Z.z. § 94 až §121 (v uvedenej časti sú aj informácie o ukladaní trestov ako aj dĺžky trestov u mladistvých a § 39 Mimoriadne zníženie trestu)

Upustenie od potrestania môže súd nariadiť vtedy, ak mladistvý:

Pri podmienečnom upustení od potrestania za prečin súd určí skúšobnú dobu (môže byť až 1 až 3 roky), dokedy sleduje správanie mladistvého. Počas tejto doby môže súd uložiť obmedzenia a povinnosti, napr.:

Obmedzenia:

Povinnosti:

Výkon trestu odňatia slobody mladistvých

Mladistvé páchateľky – ženského pohlavia si odpykávajú trest odňatia slobody spolu s dospelými ženami v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre ženy v Nitre – Chrenovej.

Mladiství páchatelia mužského pohlavia si odpykávajú trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch.

Ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany:

Mladiství odsúdení odpykávajúci si trest odňatia slobody sa rozdeľujú podľa kritérií vnútornej diferenciácie do štyroch diferenciačných skupín. Penitenciárne zaobchádzanie s odsúdenými je realizované najmä prostredníctvom individuálnych a skupinových foriem a metódami ovplyvňovania, osobitnými výchovnými postupmi, komunitnou prácou, diskusnými, sociálno-výcvikovými a psychoterapeutickými skupinami, individuálnym, či skupinovým poradenstvom.

Odsúdení mladiství, ktorí nepracujú, sú zaradení do vzdelávacích programov. Vyučovanie sa realizuje v učebniach priamo v ubytovni odsúdených a učiteľmi sú pedagógovia ústavu. U mladistvých s neúplným alebo neukončeným základným vzdelaním ide predovšetkým o doplňovanie vedomostí. V uvedených priestoroch sa vyučuje teoretická aj časť odborného vzdelávania. Praktická časť sa uskutočňuje v dielňach, kuchyni odsúdených a vo výrobnej hale s drevárskou prevádzkou. V zariadení sa v spolupráci so strednými odbornými učilišťami v okrese Martin organizujú rekvalifikačné kurzy v odbore stolár a kuchár - čašník.

Záujmová činnosť odsúdených sa uskutočňuje formou krúžkov zameraných na výchovu k tradíciám, kultúrnu, technickú a športovú činnosť. Na športovú činnosť slúži veľký športový areál s trávnatým futbalovým ihriskom, bežeckou dráhou a ďalšími priestormi na atletické disciplíny a posilňovanie. Počas nepriaznivého počasia a v zime je k dispozícii veľká telocvičňa.

V rámci penitenciárneho zaobchádzania sú sociálne problémy odsúdených riešené sociálnym pracovníkom, ktorý spolupracuje s príslušnými okresnými a obvodnými úradmi a pomáha tak pri začleňovaní odsúdených do spoločnosti po ukončení výkonu trestu odňatia slobody.

Na zamestnávanie odsúdených má ústav vytvorené veľmi dobré priestorové podmienky. Vzhľadom na absenciu zložitejších pracovných návykov, zručností a kvalifikáciu, odsúdení mimo ústavu sa uplatňujú spravidla iba pri výkopových, čistiacich alebo zberových prácach v poľnohospodárstve.

Odsúdeným mladistvým poskytuje zdravotnú starostlivosť všeobecný lekár a stomatológ. Zdravotnícke zariadenie disponuje pre chorých odsúdených 14 lôžkami a izolačnou izbou s piatimi lôžkami. Od roku 1998 bolo v ústave zriadené oddelenie dobrovoľnej liečby drogových závislostí. V ústave je zriadená tiež bezdrogová zóna s rozšíreným programom pre mladistvých odsúdených.

Na mladistvých odsúdených v procese resocializácie pôsobí personál ústavu, ktorý pozostáva z príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a zamestnancov zboru. Duchovnú starostlivosť o odsúdených zabezpečuje v ústave väzenský kaplán a kňazi z piatich cirkví.