Mladý záchranár: prevencia kriminality detí a mládeže

Prevencia kriminality >>  Mladý záchranár: prevencia kriminality detí a mládeže

Skutočné kamarátstvo

Bol som šiestakom na základnej škole. Môj bežný deň sa skladal z toho, že ráno som vstal, na stole ma čakali raňajky, obliekol som si značkové veci a otec ma zaviezol autom do školy. Nemal som veľa kamarátov, lebo som bol dosť veľký chválenkár. Po vyučovaní som sa naobedoval a vrátil sa domov. Mal som absolútnu voľnosť, a tak som si doma robil, čo sa mi zachcelo. Popoludní som ešte chodieval na futbalový tréning. Večer som sa trochu venoval učeniu. Po výbornej večeri, ktorú pripravila mama, a večernej hygiene, som si ľahol spať.

Napriek tomu, že v detskej izbe som mal čisto a príjemne teplo, nemohol som zaspať. Prehadzoval som sa zo strany na stranu a nevedel som prísť na to, čo sa deje. Veď deň bol pohodový. Nič mi nechýbalo, nič ma netrápilo, ba dostal som aj vreckové, tak prečo nemôžem spať? Nad ránom som od únavy zaspal. Bola to dlhá a ťažká noc.

Nastávajúce dni mali rovnaký priebeh. Napriek tomu, že boli bezproblémové, večer nie a nie zaspať. Každý večer som bol smutnejší, bez nálady a nepokojný. Čo sa so mnou deje? Odpoveď neprichádzala.

Jedného dňa na konci poslednej vyučovacej hodiny prišlo spolužiakovi Petrovi zle. Pani učiteľka sa opýtala, kto je ochotný ho odprevadiť domov. Rýchlo som sa prihlásil, veď to bola možnosť uliať sa z vyučovania. Peter sa sotva držal na nohách a musel som ho podopierať. Pomohol som mu do postele. Na čelo mu vystúpili kvapky potu a bolo vidieť, že má teplotu. Uvaril som mu čaj a rozlúčil som sa. Napriek tomu, že sa cítil veľmi zle, jasným a kamarátskym hlasom mi poďakoval za pomoc. Veľmi ma to dojalo. Večer som zaspával trochu lepšie.

Na druhý deň ma pani učiteľka poprosila, aby som sa po vyučovaní u Petra zastavil, odniesol mu úlohy a zaželal skoré uzdravenie. Veľmi sa mi nechcelo, ale patrilo sa pani učiteľku poslúchnuť. Po skončení vyučovania som sa vybral navštíviť spolužiaka. Keď som vošiel k nemu do izby, na tvári mal skleslý výraz. Keď ma zbadal, rozveselil sa. Bolo vidieť, že ho moja návšteva potešila.

Mokré pyžamo dokazovalo, že Peter má vysokú teplotu. Chcel som, aby sa prezliekol do suchého oblečenia. Keď som však zistil, že si nemal čo prezliecť, rýchle som zo svojho ruksaku vybral futbalový dres. Pomohol som mu ho obliecť, uvaril som čerstvý čaj, porozprával som, čo je nové v škole a odovzdal pozdravy od spolužiakov a pani učiteľky so želaním skorého uzdravenia. Cítil som sa tak dobre, že som mu sľúbil, že prídem aj nasledujúci deň.

Zabehol som domov po druhý dres, a preto som na tréning trochu meškal. Trénerovi som sa ospravedlnil a vysvetlil dôvod môjho oneskorenia. Pochválil moje konanie. S dobrou náladou som sa vracal domov.

Rodičom som porozprával o návšteve u spolužiaka Petra a poprosil som ich o dovolenie podeliť sa s ním o moje oblečenie, nakoľko spolužiak žil v skromnejších rodinných pomeroch a mal troch mladších súrodencov. Spolu s mamou sme všetko pripravili a ja som zaspával oveľa ľahšie ako predchádzajúce večery. Tešil som sa na nasledujúci deň, že prekvapím svojho nového priateľa.

Po skončení vyučovania som bežal ku kamarátovi a keď som vyťahoval oblečenie z tašky, mal som veľkú radosť, že mu môžem takto pomôcť. Peter sa od dojatia rozplakal. V ten deň som zaspával s dobrým pocitom a ráno som bol svieži ako rybička. Tešil som sa na poobedie, že opäť navštívim spolužiaka.

Peter vyzdravel a jeho rodičia ma pozvali na sobotňajší obed. Poďakovali sa mi za moju starostlivosť, pomoc a obetavosť. Stali sme sa nerozlučnými kamarátmi a vo všetkom sme si pomáhali. A mne sa vrátil dobrý spánok. Odpoveď na moju otázku, prečo som nemohol spávať, som nenašiel v hlave ale v srdci. Robením dobra sa mi do srdca vrátila láska, ktorá ma napĺňala pokojom a radosťou.

Čas pomaly plynul a spolu s Petrom, už ako študenti, sme trávili leto pri jazere. Bol krásny slnečný deň a pri jazere bolo veľa ľudí. Peter sa vyhrieval na slniečku a ja som si išiel zaplávať.

Odrazu som dostal do nohy kŕč a začal som sa topiť. Ľudia na brehu jazera ma videli, ale do vody bez váhania za mnou skočil len jeden človek, môj najlepší kamarát Peter. Skočil do jazera a vytiahol ma na breh.

Uvedomil som si, že mi zachránil život. Bol som mu za to nesmierne vďačný. Peter mi však povedal: „Robil si dobro a dobro sa ti vrátilo.“

Peter si nerobil zásluhy, jeho skromnosť som si vždy vážil. Hlavou mi v tej chvíli prebehli spoločné roky prežité s kamarátom a uvedomil som si, ako ma zmenilo jedno pomocné podanie ruky.

Váš Maťo

Skutočný kamarát je na nezaplatenie. Mnohí z vás si teraz položia otázku: „Kde ho ale vziať?“ Skutočný kamarát „nepríde“ len tak, sám od seba, a povie: „Tu som.“ Kamarátsky vzťah sa dlhodobo formuje. Ťažké životné okamihy z bežného kamarátstva môžu urobiť skutočné priateľstvo. Spoločne prekonané problémy, nezištná pomoc, podaná ruka v pravý okamih, toto všetko zoceľuje kamarátstvo na pevnú oceľ, ktorá vydrží.

Hlavná zásada je tá, aby človek v priateľskom vzťahu nevidel svoj prospech, ale dobro svojho kamaráta. Vyžaduje si to veľa úsilia, námahy a uskromnenia. Ale stojí to zato. Keď budete mať problém, zavoláte skutočnému kamarátovi a určite sa mu dovoláte.

Skutočný príbeh:

U kamaráta v autoservise pracovali dvaja mladí automechanici. Pred zimou nalievali do áut nemrznúcu zmes. Zvyšok zmesi neskúsení chlapci preliali do fľašky od malinovky a položili na stôl. Zmes bola žieravá látka, ktorá leptá živé tkanivá. Už malá dávka je smrteľná a môže zabiť človeka. Kamarát bol smädný, pochytil fľašu a bezmyšlienkovite vypil asi dva hlty. Jeho sliznica v ústach a v hrdle okamžite reagovala. Hneď začal vypľúvať krv. Preľakol sa. Vytočil moje telefónne číslo a žiadal ma o pomoc. Dovolal sa...

Povedal som, aby nevyvolal zvracanie, že privolám rýchlu zdravotnú pomoc a ďalšieho priateľa, ktorý bol nablízku... Kamaráta hospitalizovali a ja som celú noc zostal pri ňom a pomáhal s liečbou. Lekár mal o neho veľké obavy, nakoľko jeho zdravotný stav bol vážny. Išlo mu doslova o život... Našťastie všetko, aj vďaka rýchlej priateľskej pomoci, dobre skončilo. Kamarát mi povedal, že volal práve mne, lebo vedel, že ako jeho skutočný priateľ mu pomôžem.