Mladý záchranár: prevencia kriminality detí a mládeže

Prevencia kriminality >>  Mladý záchranár: prevencia kriminality detí a mládeže

Poškodzovanie cudzej veci

Skutočné príbehy:

1. Tínedžer posilnený alkoholom podpálil bager. Skalou rozbil okno, cez ktoré sa dostal do kabíny. Vo vnútri zapaľovačom podpálil sedačku a plamene zachvátili celú kabínu. Spôsobil tak škodu za 43 700 eur.

2. Marián sa zameral najmä na lak, ktorý poškriabal hneď na ôsmich autách. Na jednom z poškodených vozidiel odrazil aj spätné zrkadlo. Na vozidlách tak spôsobil škodu 15 000 eur. Hrozí mu trest odňatia slobody od troch do ôsmich rokov.

3. Raz okolo polnoci som zvonku cez okno počul buchot. Vyklonil som sa z okna a uvidel som na ceste prevrátený veľký odpadkový kontajner a utekajúcich štyroch mládencov. Skočil som do botasiek a vybehol na ulicu. Obďaleč som ich zbadal. Už nebežali. Rozbehol som sa za nimi. Keď ma uvideli, pustili sa do behu. Keďže som športoval, moja kondícia bola lepšia ako ich. Po krátkej naháňačke som výtržníkov dobehol.

Opýtal som sa, kto z nich prevrátil kontajner? Keď mládenci videli namosúreného mladého muža, rýchlo prezradili svojho kamaráta, previnilca. Vinník či chcel, či nechcel, musel ísť so mnou späť zdvihnúť kontajner a postaviť ho na pôvodné miesto. Dlho sa trápil, ale kontajner bol príliš ťažký a veľký nato, aby ho sám zodvihol. Keď som videl, že je už zadýchaný a nedarí sa mu, povedal som: „Vidíš, chlapče, ľahko sa ničí, ale ťažko sa stavia.” Spoločne sme kontajner dali nazad. Verím, že si moje slová zobral k srdcu, lebo sa nevrátil z trucu urobiť druhý raz to isté.

Úmyselné ničenie materiálnych hodnôt a vecí v poslednom období naberá na intenzite. Je to z frajeriny, z nudy alebo z úmyslu robiť zlo? Neviem, ale asi z každého trochu. Uvažujem, či to nie je aj z toho dôvodu, že dnešní mladí ľudia nepracujú toľko, koľko pracovala mládež predchádzajúcich generácií. Nie je to však ich vinou. Z uvedeného dôvodu nemôžu reálne poznať hodnotu práce a hodnotu vytvorených vecí okolo seba. Keď človek nepozná skutočnú hodnotu určitej veci, nemôže si ju primerane vážiť.

Keby mladí ľudia pomáhali, napríklad pri stavbe rodinného domu alebo chatky rodičom alebo známym, určite by nesprejovali fasády budov a domov. Treba si uvedomiť, že všetko, čo nás obklopuje, niekto vytvoril. Boli to naši rodičia, známi, rodičia našich kamarátov, susedia, starí rodičia... Inými slovami povedané, keď si vážime našich predkov a rodičov, máme v úcte aj diela ich rúk. A jedna rada pre každého z vás: Ak budete mať možnosť zapojiť sa niekde do prospešnej práce, zapojte sa bez váhania. Radosť v srdci dáva človeku práca, ktorú nerobí pre peniaze, ale pre pocit, že koná dobro.

Skutočný príbeh:

Raz neskoro v noci som čakal na posledný polnočný autobus na okraji jednej dediny. Zrazu som si všimol, že smerom ku mne sa blížili traja alkoholom podgurážení mládenci. Boli hluční a vylamovali stĺpiky z plastu, ktoré lemovali cestu. Zakričal som na nich, aby ich neničili. Mládenci sa pozreli smerom, odkiaľ zaznel hlas, a keď videli, že som sám, namierili si to sebavedome priamo ku mne. Našťastie mám meter deväťdesiat, výrazný hlas, závodne som behával a trochu boxoval. Vedel som, že ak ich neprekričím a napadnú ma, hravo im utečiem alebo aspoň odrazím prvého útočníka. Našťastie krik a výška mojej postavy postačili. Odniesol som si dôležité ponaučenie, že nemám zbytočne riskovať a ohrozovať tak svoju bezpečnosť.

A na záver: Ak nie ste ľahostajní, že niekto ničí alebo poškoduje cudzí alebo verejný majetok, volajte políciu! Nehrajte sa na hrdinov tak, ako ja za mlada! Môže to byť nebezpečné.