Prevencia kriminality detí

Kurzy >>  Prevencia kriminality detí

Šikanovanie

Jožko a Katka majú spolužiaka Petra. Je najvyšším a najsilnejším žiakom v triede, dobre sa učí a to mu dodáva pocit sebavedomia. Jeho sebavedomie časom narástlo tak, že postupne začal robiť zle svojim spolužiakom a slabším kamarátom. V triede sa cítil ako najväčší frajer, ktorý si môže všetko dovoliť. Najskôr si len provokatívnymi poznámkami doberal spolužiakov a kamarátov, čo považovali spočiatku za nevinné a nevenovali im pozornosť.

Ako plynul školský rok, Peter si stále viac a viac dovoľoval. Keďže kamaráti boli slabší, nevedeli sa brániť, začali sa Petra báť. Nikto sa mu nepostavil na odpor. Často spolužiakom nadával, strkal do nich, kopal a potkýnal ich. Skoro každú prestávku si vybral niektorého rovesníka alebo mladšieho žiaka a robil mu zle. Spolužiaci počas prestávky ani nechodili okolo lavice, v ktorej Peter sedával. A Peter? Ten sa ohromne zabával. Pretože sa okolie iba nečinne prizeralo, Petra to ešte viac posmeľovalo. Začal si privlastňovať cudziu desiatu, neskôr peniaze, osobné veci, vyhrážal sa im bitkou, často mal posmešné poznámky na adresu spolužiakov, ponižoval ich a dával im rôzne urážajúce príkazy, ktoré mali plniť. Kto ho neposlúchol, rozhádzal mu školskú tašku, počmáral zošit alebo polámal ceruzku.

Spolužiaci nevedeli, že takémuto správaniu sa hovorí šikanovanie. Báli sa o tom hovoriť s pani učiteľkou alebo s rodičmi, aby to nevyzeralo, že žalujú na spolužiaka. Jožko, Katka a ďalší žiaci, ktorí boli najviac napádaní, nechceli chodiť do školy, nemali chuť učiť sa, v noci nepokojne spávali. Ráno ich rozbolelo brucho, dokonca aj zvracali. Niektorí Petrovi spolužiaci boli smutní a často plakali, lebo mali poškodené alebo zničené veci. Iní zase chodili domov hladní, aj keď im rodičia dali desiatu alebo peniaze na ňu. Doma klamali, že potrebujú do školy peniaze, ktoré potom dávali Petrovi.

Našťastie Jožko s Katkou dostali jedného dňa odvahu a rozhodili sa, že všetko povedia pani učiteľke. Pani učiteľka hneď vedela, že takéto úmyselné a opakované ubližovanie, ktorému sa spolužiaci nevedeli brániť, nie je správne a že Peter spolužiakov šikanuje. Zavolala si Petra, porozprávala sa s ním a vysvetlila mu, že jeho správanie je nevhodné a nie je v poriadku. Pani učiteľka si do školy zavolala aj Petrových rodičov, aby ich informovala o Petrovom konaní, aby sa aj oni pričinili na jeho náprave. Peter si našťastie uvedomil, ako svojím správaním ubližoval spolužiakom a kamarátom a veľmi ho trápilo, že sklamal aj pani učiteľku a rodičov. Bol z neho zakrátko opäť dobrý kamarát, ktorý svoju silu a svoje schopnosti využíval na to, aby spolužiakom pomáhal. Spolužiakov ochraňoval a nedovolil, aby im niekto robil zle. V triede zavládol pokoj a opäť sa všetci s chuťou učili a ráno sa tešili do školy. Veď všetci boli opäť dobrí kamaráti.

Šikanovanie v škole je úmyselné a opakované ubližovanie psychického alebo fyzického charakteru, ktoré je páchané na žiakovi, žiačke alebo celej skupine. Šikanovanie sa môže vyskytnúť už v prvých ročníkoch základnej školy.

Účastníkmi šikanovania sú agresor a jeho obeť. Kto je agresor, kto je obeť šikanovania? Agresor, teda útočník je ten, kto šikanuje druhú osobu. Obeť je osoba, ktorá je šikanovaná.

Aby ste sa nestali obeťami šikanovania, prípadne aj agresormi, mali by ste poznať konanie a správanie, ktoré predstavuje šikanovanie.

Znaky šikanovania:

• posmešné poznámky na adresu spolužiaka, neustále nadávky, ponižovanie, vyhrážky, vysmievanie, nevhodné vtipkovanie a zosmiešňovanie
• ignorovanie - spolužiaci sa odmietajú kamarátiť so spolužiakom, vylučujú ho zo skupiny
• naháňanie, strkanie, údery, kopanie, bitky, ťahanie za vlasy, naťahovanie oblečenia, vyhadzovanie vecí z tašky, ich rozhadzovanie, poškodzovanie, ba aj krádeže
• príkazy, ktoré žiak dostáva od iných spolužiakov a skutočnosť, že sa im podriaďuje
• takéto správanie je opakované
• nepomer síl medzi útočníkom a obeťou: silnejší šikanuje slabšieho
• inými slovami, šikanovanie je pravidelné robenie zla druhej osobe

Stretli ste sa s takýmto správaním vo svojej triede alebo mimo školy? Ak áno, čo urobíte? Pomôžete obeti šikanovania alebo nie? Možno váhate, lebo si myslíte, že to je žalovanie alebo vám v tom bráni strach. Skúsme spoločne nad problémom popremýšľať. Ten, ktorému sa ubližuje si veľakrát nevie sám pomôcť. Preto je takýto spolužiak vo väčšine prípadov odkázaný na pomoc svojho okolia. Ak takéto správanie budete vidieť, neváhajte a nebojte sa to povedať pani učiteľke, učiteľovi alebo sa o tom porozprávajte s dospelým, ktorému dôverujete. Nie je to žalovanie, ale prirodzená ľudská povinnosť informovať o šikanovaní. Strach je pochopiteľný, ale treba ho prekonať, lebo vidieť a mlčať je spoluúčasť na šikanovaní. Vidieť a mlčať znamená kryť agresora. Ak budete agresora kryť svojím mlčaním, umožníte mu pokračovať v robení zla spolužiakovi, kamarátovi alebo inej osobe. To sa môže veľmi negatívne prejaviť na obeti šikanovania – následky budú oveľa väčšie.

Myslite na to, že raz môžete byť obeťou šikanovania aj vy a budete potrebovať pomoc svojho najbližšieho okolia, pomoc svojich spolužiakov. Podaná pomocná ruka sa vracia. Raz pomôžete niekomu vy, inokedy pomôže niekto druhý vám. A nielen v prípade šikanovania. Skutočná hodnota človeka sa meria tým, ako vie pomôcť v núdzi, nie peniazmi. Za peniaze si kamaráta nekúpiš. Dobrý človek nešikanuje. Dobrý človek pomôže.

Viem, ako sa brániť šikanovaniu, preto:

• budem ignorovať provokatívne poznámky a pousmejem sa nad nimi. Keď ich budem ignorovať a vezmem to s humorom, provokatéra to časom prestane baviť
• viem povedať rázne, aby ma prestali otravovať, ak by ma niekto ponižoval, zastrašoval, vydieral a podobne
• vyhýbam sa miestam, kde by ma mohol niekto zbiť, zobrať niečo alebo inak trápiť
• nenechávam si šikanovanie pre seba, ale čím skôr to poviem rodičovi, učiteľovi, policajtovi alebo osobe, ktorej dôverujem
• viem, že nikto nemá právo ubližovať, ponižovať, zastrašovať mňa ani mojich spolužiakov a kamarátov