Prevencia kriminality detí

Kurzy >>  Prevencia kriminality detí

Agresivita

Agresivita človeka je súčasť ľudskej prirodzenosti, je určitou formou pozitívneho alebo negatívneho správania sa. Súvisí s vnútornými pocitmi a vôľovou stránkou človeka. Negatívna vnútorná prudkosť môže mať podobu slovného alebo priameho fyzického útoku na inú osobu. Na druhej strane vnútorná pozitívna prudkosť poskytuje silnú energiu a silnú motiváciu, aby sme napredovali v prekonávaní seba samého. Preto je dôležité poznať všetky svoje emócie, ako je radosť, smútok, strach, odpor, ale aj zlosť a hnev, lebo nekontrolovaná negatívna prudkosť môže predstavovať pre naše okolie vysoký stupeň nebezpečenstva.

Prehra vo futbale zamrzí a súčasne nahnevá. Hnev nás má však vyburcovať k poctivejším tréningom, aby sme sa zlepšili tak, že sa po čase dostavia aj víťazstvá. Náš hnev nesmie vyústiť do zbitia súpera, ktorý nad nami vyhral, veď víťazovi patrí potlesk a úcta. Aj hnev zo zlej známky v škole nech nás privedie k pravidelnému učeniu. Toto sú príklady účelného využitia vnútornej prudkosti a cieľavedomého formovania našej vôle. Vnútorná prudkosť je pre každého človeka veľmi dôležitá. Vďaka nej napreduje celé ľudstvo. Vnútorná prudkosť podnecuje naše úspechy, napríklad v športe, v učení, v práci, zlepšuje kamarátske a medziľudské vzťahy, vzťahy s rodičmi, súrodencami a vyučujúcimi. Platí to len v tom prípade, keď máme kontrolu nad našimi vnútornými pocitmi a dokážeme ich ovládať, potom ony zostanú v správnych medziach. Preto je životne dôležité učiť sa a naučiť sa túto účinnú vnútornú energiu poznať, ovládať a využívať na dosahovanie pozitívnych cieľov, aby sa hnev z neúspechu stal hybnou silou a motiváciou ako zlepšiť každodennú činnosť.

Hnev, ktorý v nás vyvolá druhý človek svojimi rečami alebo konaním sa naučme využívať na vcítenie sa do jeho pocitov. V takýchto situáciách sa naučme hneď nereagovať. Najskôr sa zamyslíme, prečo daný človek, napríklad spolužiak, kamarát, mama, otec, brat, sestra, či učiteľ, nám hovorí to, čo hovorí a koná tak, ako koná. Reagovať budeme až po zvážení situácie, pretože s horúcou hlavou by sme mohli spraviť niečo, čo by nás mohlo dlho mrzieť.

Ak sa naučíme pochopiť pocity iného človeka a vžiť sa do nich, dokážeme ovládať svoj hnev, svoju vnútornú prudkosť. To je naša vnútorná brzda, ktorou sme schopní usmerňovať svoje správanie. Ak ale hnev zvíťazí nad naším rozumom a na dosiahnutie cieľa použijeme krik a bitku, spôsobíme veľkú bolesť a vnútorné utrpenie osobe, ku ktorej smeruje naša agresivita. Čo myslíte, keď sa napadnutej obeti zahojí zlomená ruka, zahojí sa súčasne aj jej vnútro, jej myseľ? Nie! Následky útoku môžu byť dlhodobé, ba až trvalé. A to predsa nikto nechce! Či áno?

Nevhodné slovo vyrieknuté v hneve kamarátovi, rodičovi, spolužiakovi alebo facka či úder päsťou navždy poznačí vzájomné vzťahy. Veľmi dobre som si zapamätal, keď mi moji rodičia povedali, že slovo, ktoré raz vyjde z úst, do úst sa už nikdy nevráti. Preto veľmi citlivo zvažujem, čo poviem hlavne vtedy, keď ma niečo alebo niekto nahnevá, lebo aj jedno nesprávne zvolené slovo môže narušiť priateľstvo.

Nerodíme sa zlí. Sme ako nepopísaná čistá kniha. Každý náš krok v živote, každé naše vypovedané slovo, každý náš čin, aj ten najmenší sa zapisuje do našich kníh života. Žime preto všetci tak, aby sme do našich kníh písali len pozitívne. Iba tak budeme so sebou spokojní a budeme mať vždy okolo seba veľa dobrých kamarátov. A stačí len tak „málo“. Každé ráno začať s úsmevom a pekným slovom.